Září 2013

4. časť

25. září 2013 v 6:30 | mončička x DOMčA |  Tohle ode mne nemůžeš chtít (škola elementov 2)

Nevěřil jsem, bylo to přesne jako tehdy, tak stejný postup, bylo desivý to videt ješte jednou, místo rodičú Elene sem však videl své, místo Medůsy jsem videl Itachiho. Ne, desivý je příliš hezký, trásl jsem se, nemnel jsem sílu stát na nohách, a moje ruce byli příliš težké abych je zvedl a nečeho se zachytl, hrdlo jsem mnel zúžený a nevědel co delat, nejradeji bych řval, ne, nejradeji bych Itachiho zabil vlastníma rukama! Najednou jsem pocítil jak se mnou neco myká a já se skácel k zemi s bezvedmomým.
"Sasuke!"
"Sasuke!"
"Sasuke!" Sabrína ho stihla zachytiť a Damen stihol zachytiť ju, bo sa pod jeho váhou tiež porúčala k zemi. Nemôžem poprieť že ma prekvapilo ako si Sabrína dala Sasuke hlavu do lona a zdesom v očiach ho pozorovala. "Sasuke, sasuke, Sasuke, do paroma Uchiha!" Napoly po ňom kričala a mierne s ním triasla. Asi som bola jediná mimo pretože ostatný sa tvárili celkom v poho. "Neopovažuj sa tu teraz skolabovať! Uchiha!" Plesla mu rukou po tvári. Lenže keď to nezabralo pôsobila už fakt celkom zúfalo. "E- engie, r- rob niečo!"
"A čo mám asi tak robiť, poctata jeho čakry nie je oheň a ty by si to mala vedieť najlepšie!"
"A-ale keď, keď, keď on nedýcha, nedý- cha, chápeš?"
"Sabrína klud." Zarazene som sa pozerala ako Adrian berie Sab do náručia a snaží sa ju utíšiť. Zrazu akoby mi zasvietila lampička nad hlavou a mne svitlo. "Alex, ty máš poctatu blesku, a ja ovládam vzduch možno..."
"E-e, to nie je tým. Prežil šok a následne na to jeho chakra zazmetkovala odrazila sa od seba a blesky v ňom ho paralizovali. Ovládať blesky je jednou z najťahších poctát chakry. Nikdy keď si bola mladšia a stalo sa niečo čo ťa vylakalo si neprišla o dych?" Ako môže mať všetko tak preštudované? Nechápem! Existuje vôbec otázka ktorú by nevedela zotpovedať? "Takže... bude v poriadku?" Spýtala sa jej Sab neisto.
"Hej, hej, Mal by byť pokiaľ to nebola nejak veľmi silné..."
"A keď bolo?!" Zdesila sa.
"Tak sa len tak nepreberie." Pokrčila ramenami Alex.
"ako môžeš hovoriť len tak?!"
"Ježíííš..."
"Kde?" Prerušila som ju. Strašne rada som ju provokovala.
"Pripomínaš mi ho,, mno.." Zaškerila sa na mňa a kľakla si k Sasukemu. Sabrína ho k sebe ešte viacej pritiskla a pôsobila tak ochranitelsky ako mamina.
"Krista, nejdem ho zožrať ale pomôcť mu tak nehysterči!" *Dala mu ruku na hruť a prešla s ňou až k pupku. Obrazy minulosti zasiahli môj zrak skôr než to stihol postrehnúť. "I-ta-chi." Ustúpila som o krok. Nechápala som to. Ako, ako niečo také mohol urobiť? Celú dobu sme sa rozprávali o strate našich rodičov. O tom ako to cítime, ako to berieme, ako sme sa s tým vyrovnávali a on... on si sám zabil rodičov. "Nela." Zachytil ma Damen. "Nela, si v poriadku?"
"J-ja, ja chcem ísť domov." Zašepkala som do jeho košele.
"Dobre Nela pôjdeme domov len, len preboha Nela neplač, všetko bude v poriadku, neplač." Zotrel moje slzy a keďže zacítil že sa mi podlamujú kolená zobral ma naruky.

Odišli sme z nemocnice, nikým nezastavený, nikým prenasledovaný, nikým videný, ako duchovia bez duše sme prekročili východ dúfajúci v dobrý koniec, dúfajúci že všetky naše rozhodnutia budú správne, s vedomím že jediná chyba môže ohroziť životy nič netušiacich ľudí, vyšli sme z budovy napriak vedomiu že budeme cítiť ešte veľa bolesti a zmetku, vkročili sme do sveta plného tmy s pocitom že práve my máme tomuto svetu navrátiť svetlo a presne tak to aj bolo, vkročili sme do tunela so šialenou spriedvodkyňou ktorá toho vedela až desivo veľa. Všetkým nám hlodala v hlave otázka, zvládneme to??? Keď sme sa pozreli von, videli sme des, zamračený deň žiadna zver či les, len hmla a tma, prázdne mesto bez jedinej nohy temnota znova útočí a tentokrát som to ja kto sa jej musí postaviť!