4. kapitola

14. srpna 2013 v 22:33 | mončička |  Love me, please :*

Vošla som, priam ma prepadol pach cigariet a iných výparov o ktorych som radšej nechcela počuť zdroje, moje uši boli ohlušené hlasnou hudbou a ja som mala nutkanie z tadeto vypadnúť. Nemala som chuť na disku. Dneska fakt nie ale premohla som sa. Mala som v ruke vodku a s ňou som si sadla za jeden stôl.
***
Po dvoch hodinách sa táto šaškaráda začala meniť na slabý odvar poriadnej disko. Niekoho zbeliť nebolo ťažké, ešte pred tým než som išla s Adamom na izbu som sa obzrela po Engie. Sedela tam a nejaký chalan ju už dobrú hodinu nechcel nechať na pokoji. Ten jej zúfalí výraz ma naozaj pobavil.
***
Ten idiot fakt nedá pokoj? Aj napriek jeho hlasných protestom som sa zvyhla a vyšla schodami na druhé poschodie. Sedla som si vedla schodou a zaspala. Moja schopnosť zaspať kdekoľvek a kedykoľvek je vraj výnimočná a dokazuje aký som flákač. A... a nech! Som! Seriem na život a snažím sa si ho užiť s touto myšlienkou som zaspala dokým ma nejaký inteligent nezobudil hlasným. "Enfííí! Enfelinka! Enfííí!"
***
"Áááá, bože... Roxy...." Veľké napätie a vyvrcholil aké neočakávané, bez slova som sa zdvyhla a chcela odísť. "Ty už ideš?"
"Hej,"
"No ták láska nechceš zostať ešte na jedno kolo?" Vyprskla som od smiechu. Láska? On ma vážne nazval láska? "Pozri, viem že som bola tvoja prvá ale vedel si čo som zač, keď nebudeš pod vlivom Peťa potom sa môžeme porozprávať ale na základe toho že si len malý idiot čo urobí všetko čo si peter zamanie nemám o teba záujem, mala som chuť na sex a ty si bol po ruke, takže Bay, bay my lover." So smiechom a "mierne" pripitým krokom som išla ďalej. Flaška v ruke a drala som sa ku schodám a potom už len domov!! Bola som už pri schodoch keď som sa o niečo potkla. Udivene a hlavne nechápavo som zdvihla hlavu. Kukala som ako osôbka pomaličky pootvára oči a keď sa v nich zablesla modrá hneď som vedela komu patrí za zatracene známa vôňa. "Enfí!" Zašišlala som opito. "Enfela! Enfííí!" Skočila som jej okolo krku a nadšene som ju objímala. "Č- , Roxy?!"
"Enfí, Enfelinka, tak strašne si mi chýýýýbala!!"
"Ty si sa doriadila." Postavila sa a mne pomohla na nohy "Poď musíš sa prespať."
"Ale ja nie šom unaveňá, vieš?" šišlala som na ňu.
"Mňa to nezaujíma!" Okríkla ma, chytila ma za ruku a ťahala preč od schodov.
"Všetko sa tak pekne krúúti!"
"Pokiaľ ma ovraciaš, tak ti beda!" Okríkla ma a ťahala ďalej.
Engie sa snažila nájsť nejakú prázdnu izbu ale vzhladom na to že toto bola párty ktorá bola už v pokročilom stave nájsť prázdnu izbu bolo dosť obtiažne a ja som jej to tiež nejak veľmi neulahčovala. Akýkoľvek pár som videla: "Enfí, Enfelinka, poďme sa pridať, pozli jaký sú klásny!"
"Roxy poď!!!!!" Na veľa na veľa sme našli prázdnu izbu, na treťom poschodí...
***
Vyčerpane som ju sotila na posteľ a ja som sa úľavne oprela o dvere. S námahou som sa znova postavila na nohy a išla som skontrolovať ako je na tom. S očami do korán pozorovala strom rozvalená na posteli ako žaba. Povzdychla som si, smykla som perinou a znažila som sa ju aspoň nejak prikryť. "Enfí?"
"Hm?"
"Neľahneš si, škyt, ku mne?"
Zarazene som sa na ňu pozrela, vykúkala s perín a napoly sedela. "Enfí? Chcem ti niečo pošuškať!" Ukázala na mňa prstom a naznačila mi nech idem bližšie. Neviem prečo som ju v tedy poslúchla možnože som dúfala v koniec aký nás potom daleko potom postihol. Podišla až úplne k nej a nastavila som jej uško. Objala ma okolo krku a potichúčky ako malé dievčatko mi šepla: "Vieš o tom Enfí že vypadáš ako
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama