2. kapitola

26. července 2013 v 12:47 | mončička |  Love me, please :*

***
Prvú hodinu a proslov Roxy mi znel v ušiach ešte dlho po tom. Jasné keď skončila iba som sa na ňu usmiala pretože to jediné na takýchto ľudí platí. Ale ten jej cinycký úsmev ma prenasleduje do teraz, tak nejak ma zamrazilo keď sa na mňa usmiala a okrem toho to bolo nepríjemné. Nikdy som nemala problém sa s niekým zblížiť ale s ňou to bude... zložité :/ Konečne som vypadla z tiredy keď sa mi po sakra dlhých hodinách podarilo vykrútiť sa zo spoločnosti ujačaných kráv a naprosto vypletých chalanov v čele Dávida dákeho už neviem, úprimne som si oddyhchla. Neviem kde som sa to kurwa dostala ale podstatné bolo že preč od ich pozúrov. Pretože ďalšiu prednášku o tom aký lak na nechty je najlepší by som už naozaj nezvládla. Keď odignorujem pár detailov našla som pár fajn chalanov a báb s ktorými by som sa mohla cez prestávky baviť. A teraz závažnejšia téma. Ako sa mám dostať z tohto labyrintu domov. Začala som blúdiť a ako v rozprávke tu nik nebol. No myslela som že ma porazí. Unavene som sa oprela o.... asi šatne a ani si neuvedomovala že sa okolo mňa zoskupilo asi šesť chalanov. Vyzerali nebezpečne s krivým úsmevom na tvári. "Ehm... potrebujete niečo?"
"Jop." Nezaujate som sa ležérne oprela o stenu a prepalovala som asi ich vodcu predo mnou. Bol vedla mňa príliš blízko, vadilo mi to a okrem toho bol celý prepotený. Musela som sa zasmiať. "Niečo k smiechu?"
"Áno, vy."
"Čo si to povedala?!" Naježil sa ako pes. "Pozri si tu nová a... úprimne povedané rádi by sme sa s tebou zabavili." Smiech ma prešiel keď tým svojím nechutným prestom prešiel po stehne. Zaťala som ruky v päsť a naštvane som mu uvalila taká až ustúpil pár metrov do zadu. Ale bránte sa pred šietimi namakanými chalanmi. Znovu som zaťala päsť a uvalila som ďalšiemu to by ma však nemohli chytiť dvaja zo zadu. Ten prvý ku mne podišiel. Roztrasene som zdvyhla hlavu ale ešte stále som dokázala mať v tvári ten vzdorovitý výraz. Napriahol sa a rukou zovretou v päsť mi uštedril jednu do brucha.

***
Práve mala byť hudobná a ja som sa rozhodla stráviť túto hodinu nejak zmysluplnejšie a tak som si išla zafajčiť na wécko vedla šatní kam v tejto dobe chodí fakt máličko ľudí. Apak však pravda. Čumela som ako tela na nové vráta. Zdá sa že Engie má problémy možno by som mala.... eh, a čo mna do nej. Mávla som nad ňou rukou a išla som si užiť nikotínu. Pomaličky som ju vyfajčila a celkom ma prekvapilo že keď som sa vracala ešte stále stála. Možnože zámerne som sa nechcela pozerať do jej očí ktoré určite kričali o pomoc. No, dostávala celkom slušnú nakladašku to sa musela nechať. Ono to totižto keď vám niekto drží ruky a boky a druhý si zvás urobí poxovací pytel tiež to nezvládnete. Avšak všimla som si jej vzdor a to sa mi pozdávalo. Páčil sa mi jej vzdorovitý výraz a odhodlanosť nepokorenia. Pustili a praznámi Andy Onew sa chystal na poriadny kopanec do nej. "Hej, Sralbotky!" Okríkla som ich. "Že ste hovädá viem už dávno ale že sa bijete v pomere 1:6 je už pod vašu úroveň." Zamračili sa. "Teraz zavriem oči a keď ich otvorím tak tu nebude ani jeden z vás, rozumieme si?"Uškrnula som sa a chystala sa zavrieť oči keď na mňa Andy prehovoril. "Myslíš si že máme strach, je nás šesť a ty si len krpatá soplaňa." Usmial sa, za to môj úsmev zmizol, než sa nazdal bola som pri ňom a jediným kopom nasmerovaným na jeho tvár som ho poslala k zemi. "Niekto ti dovolil prehovoriť ty impotentný kretén?!" Zamračila som sa, strčila ruky do vreciek a pozrela sa po ostatných. "Ešte niekto my chce zdeliť nejakú inteligentnú myšlienku?" V duchu som sa smiala strachu v ich očiach. Bez slova zobrali tú bečku sádla zo zeme a odišli. Medzi tým sa Engie postavila a chystala sa niečo povedať. Ja som ju však predbehla. "Tak, vyslobodila som princeznú od zlých ĺupežníkov, čo tak odmena?"Ešte som to ani nedopovedala už som ju prirazila ku stene, schmatla jej boky a chystala som sa dotknúť tých vábyvých perí.

***
Bolestivo som sykla, v boku ma pichalo pri akomkoľvek pohybe. Chcela som Roxy poďakovať ale než som stačila čokoľvek povedať prirazila ma ku stene. Nečakala som takú rýchlu reakciu. Zabolelo to ale aj cez to som na ňu pozerala s mojím stálym vzdorom na tvári. Chcela som niečo odseknúť ale nenapadali ma žiadne slová. Čo ode mňa chce?Nemala som ani silu sa dostatočne brániť, podlamovali sa mi kolená aj keď som si to odmietala priznať. Pozorovala som jej oči a nevedela som či sa nechať alebo sa aspoň trocha brániť. Nakoniec vo mne naštastie prevládla druhá možnosť a celou cilou som ju od seba odstrčila. Bolo jasné že to nečakala pretože ustúpila pár krokov do zadu. Zhlboka som sa nadýchla a zpriama som sa jej pozrela do očí. Odrážal sa v nich hnev. "Chcela som ti poďakovať..." Začala som. "Ale to že ma tu pred chvílou zmlátila banda goríl ešte neznamená že ti budem robiť tvoju osobnú kurwu!" Bola som naštvaná, veľmi naštvaná. "Nájdi si niekoho iného kto s tebou bude ochotný spať a ... dobrovoľne, ja to určite nebudem!" Pozbierala som zvišky síl a dôstojne som odišla. Nechala som ju tam. Ja viem že mi pomohla a nemusela. Ale.... pobozkať ma? Zblánila sa?

***
Keď som videla ako odchádza podvedome som zavrčala. Sakra prečo je tak sexi? Sexi? Boha, čo to trepem, ty vole ja už fakt potrebujem sex! "Nájdi si niekoho iného...Hm, keby si len vedela že čím viac vzdoruješ tým viac ťa chcem Engie." Šepla som jej smerom, ale už ma naozaj nemohla počuť, otočila som sa na päte a kráčala domov. Pche, domov, nepamätám dňa kedy by sa naši nehádali ako o život, ale naozaj, to... to si nepamätám.Keďže mama nemala ani maturitu bolo ťažké ju zamästnať a z toho bol otec značne nervózny, musel nás živiť, mňa, mamu, mladšieho brata a aj seba a to iba z 600 euro
vého platu. "Kde si bola?" Vtrhla do mojej izby mama. "V škole."
"Do tretej?!"
"Mali sme sedem hodín, takže áno do tretej."
"Nebuť drzá!"
"Nie som drzá iba ti vysvetlujem prečo som bola do tretej v škole."
"Čo som to vychovala!" Zanariakala na hlas a pakovala sa do svojej izby. Povzdychla som si. Mala som mamu rada len... v poslednej dobe je viac hysterická a agrasivna než obyčajne.
Totálne bez nálady som vyskočila cez okno na garáž, zoskočila z jej strechy a pádila som si to tmavými uličkami. "Roxy!!" Pribehol ku mne z boku Mathy. "Kde sa túlaš?"
"Ja narozdiel od teba sem tam do školy zabehnem."
"No tak prepáč bol som tak nedávno!"
"Definuj slovo nedávno."
"Mno to bolo pred... hm, pred pár dňami, myslím."
"Upresni počet pár dní."
"Krista netuším bola zima."
"Aha, uvedomuješ si že je pol rok a že sneh bol naposledy pre mesiacom."
"A?"
"Bože,"
"Odkedy veríš v boha?" A chladnými rukami pozdvyhol môj pentagram.
"Keby som bola satanistkou na čo poukazuja pentagram tak by som v boha verila ale uctievala by som Satana, to nevieš?"
"Dobre ty inteligent, tak prečo vzývaš toho tvôjho boha?"
"Ževraj je to múdry, dobrý a spravodlivý muž takže som mu videla nemu prosbu aby si sa polepšil." Povedala som tým nanábožnejším hlasom akým som dokázala. Na čo sa Mathy rozrehotal tak že pár opozdených babičiek sa na nás obzrelo, dokonca to prilákalo našich starých známych. Viete jediný kamarát ktorý nikde nie je tam kde ja nie (až na školu samozřejmne) je Mathy, bol so mnou za tiaľ všade takže ho logicky považujem za najlepšieho priateľa. Tý ostatný sa stredajú, je to väčšinou spoločnosť na menej ako dvadsaťštyry hodín. "Roxy!"
"Ahoj." Úprimne povedané nepamätám si ich mená, na čo? Neočakávala som že sa s nimi ešte niekedy v živote budem baviť. "Nejdete s nami pariť?"
"Nedbám." Povedal Mathy ale aj tak sa na mňa spýtavo pozrel. Nemala som náladu, chcela som sa dnes z Mathym rozprávať ale keď som videla tie jeho iskričky v očiach neodolala som. Nezučastene som pokrčila ramenami. Vedela som že sa zase ožeriem ako... na ako ožran na entú ale bolo mi tak nejak.. fuk! Potrebovala som vyhnať tie modré oči z mojej mysle a to hneď!
-_-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Naya Naya | 26. července 2013 v 16:47 | Reagovat

Píšeš dokonalo!!!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama