1. kapitola

25. července 2013 v 1:45 | mončička |  Love me, please :*

Love Me, Please... :*
Nikdy som si o sebe nemyslela že som vyslovený cholerik, dokonca mám pocit že som v celku nevytočiteľná ale 
dnešok bol skrátka divný! Ráno som opäť vstala niečo po ôsmej, rýchlo som sinasadila oba piersy,
vzala mikinu, konversy, mame sa vyhla oblúkom a pádila do školy. Dnešný deň však bol niečím zvláštny a nie,
nebolo to len tým že mamu znova vyhodili z práce. Musela som mať určite vražedný výraz v tvári pretože všetci
na škole mi ustupovali alebo sa mi radšej vyhli oblúkom. Prešla som šatňou, a všetci opozdilci radšej rýchlo vypadli.
A tomu to sa hovorí rešpekt dámy a páni. Dofajčila som cigáro a tabulu zákaz fajčiť som so smiechom odignorovala.
Vošla som do triedy, fakt že je hodina som ani nevnímala, moje obľúbené miesto vzadu pri okne bolo síce obsadené
ale stačilo jedno tiché zavrčanie a milo vyzerajúci chlapec si to pádil nevedno kam. Posadila som sa a až potom som
si všimla môjho triedneho, ktorý pravdepodobne zastával ako vždy hovorí: Starý dobrý komunizmus. No nehovorím že
nemal dobrý úmysel ale ja s mojím prístupom by som zomrela medzi prvými, nehovorím že by môj triedny bol
nešťastný ale... ty vole!! Čo je to za dievča? Zarazene na mňa vyvaľovala oči a zdala sa byť ohúrená.
Posmešne som sa usmiala a ona rýchlo odtrhla zrak. "Dobre, tak ešte raz, volám sa Engela Danielsová, mám 17,
valná väčšina ľudí mi hovorí Engie, prisťahovala som sa z Košíc a medzi moje koníčky patrí jednoznačne florbal a iné
loptové hry."
***
Prvý deň v škole bol vždy stresujúci, ani taký profík ako ja to nemal ľahké. Bože 2. A. A znova od znova. Povzdychla som si, zdvihla hlavu a narýchlo sa usmiala. Otvorila som dvere a odhodlane som sa pozrela na svoju novú triedu. Nelíšila sa od ostatných tried. Boli tu nány, šprti, frajery a určite aj pár fajn ľudí. Učiteľ v stredných rokoch ma vyzval aby som niečo povedala. Prezradila som o sebe iba základné veci pretože nový triedny nevyzeral na to že by to chcel predlžovať a nechcela som si to u učiteľov pokaziť hneď prvý deň, síce som bola dobrá športovkyňa v učení som nebola prirodzený talent. Porozhliadla som sa po triede, bolo len jedno jediné voľné miesto. S úsmevom na tvári som si prehodila batoh cez plece a videla som sa k onej lavici. Tak som nechala skĺnuť bágel a vytiahla som si pero a otrhaný starý notes. No hej, nebola som ani vzorový študent. Opäť som sa poobzerala po triede. Známy šum mi bol známy, prvé dni boli vždy také. Príde nová obeť a každý ho začne riešiť. Sa teším. V hlave som nad tým mávla rukou, lebo teraz moju pozornosť pritiahla moja spolusediaca. Znudene sedela za lavicou a neprítomne hľadela z okna. Keď som si ju prezrela lepšie neubránila som sa úsmevu. Sedieť vedľa rebelky.... to sa len tak nepošťastí! "Ahoj, som Engie, ty?" Zazubila som sa a natiahla k nej ruku.

***

Potom čo na mňa prehovorila som sa musela zašklebiť. Ide vidieť že je nová a ešte ako! "Tak pozri, si tu nová takže nemáš najmenšiu páru o tom ako to tu chodí a ja to síce chápem ale aby bolo jasné, volám sa Roxy ale nikto mi tak nehovorí lebo so mnou nikto nehovorí. Budeme predpokladať že dnešní deň s tebou prežijem, som predsa tolerantný a milý človek, ale zajtra sa mojej lavici a mne samotnej budeš vyhýbať oblúkom lebo mi sa ti niečo mohlo stať," Nebezpečne som prižmúrila oči. "Napríklad ten tvoj úsmev bez pár zubov alebo otisk mojej topánky na tvojej tvári.... hm, dúfam že si rozumieme a... keby si niečo potrebovala rozhodne nechoď za mnou." Poslala som jej vzdušnú pusu a opätovne som sa rozvalila sa lavici. Cez to že som sa nikdy veľmi neučila a školu brala skôr ako miesto kde sa môžem v kľude vyspať som mala dobré známky. Zvláštne, moja "milá" povaha tomu asi tiež veľmi nepomáha. Irónia! Keď sa ozval zvonček vyhrabala som sa zo zošitou s otlačeným lícom kde som pravdepodobne mala vytlačených pár písmenok. Ale mala som to na háku. Otočila som sa k odchodu a s nechuťou som pozorovala našu triedu ktorá sa hrnula k MOJEJ lavici!!! Všetci sa jej predstavovali všetci sa podlizovali a zdalo sa že tá malá krpaňa je na to dokonca zvyknutá. Skoro som hodila tyčku keď došiel triedny boss- Peter- natrčil na ňu všetky svoje "prirodzene" prednosti a pokúšal sa o zmyselný tón. Nemôžem uveriť že som kedysy zahodila s niečím takým noci môjho drahocenného života. Počula som ako na ňu spustil s tým jeho hromotĺckym hlasom a plne som očakávala že ešte počas tohto rozhovoru jej povie veľkosť jeho "prírodného" penisu, povie jej aké taktiky by na ňu použil a ešte dnes ju pozve k sebe. Bolo mi z neho zle. Nechápem ako som s ním mohla späť preboha! S úškrnom a s tichým porozumením a dávkou ľútosti vyslanou k Engie som sa postavila a odišla zo školy. Čo budem dnes robiť? Zamyslene som si sadla na moju obľúbenú lavičku v parku ktorá bola celá pokreslená a popísaná. Takže čo? Asi opätovne zapadnem do nejakého klubu a budem si užívať nezáväzný sex. Alebo žeby som uvažovala nad jej modrými oča... čo to kurwa? Od kedy myslím na oči. Ešte k tomu na oči dievčaťa? Oči spolužiačky?! Hlavou som prudko vrazila do steny aby som sa toho chlípneho pocitu zbavila ale modré kukadla stále nie a nie von. PREBOHA! Ja už naozaj potrebujem sex!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Naya Naya | 25. července 2013 v 17:30 | Reagovat

No píš,píš,píš daleej! :D

2 DOMčA DOMčA | 25. července 2013 v 18:22 | Reagovat

DOčKEJ čASU JAKO HUSE KLASŮ, TEš SE, MONčIčKA ROZEPSALA YURI NA 4 STRANY xD

3 Naya Naya | 25. července 2013 v 19:32 | Reagovat

Ale rychlo!!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama