20. kapitola

3. března 2013 v 12:35 | mončička |  Škola elementov

Moja úboha blonďatá hlava, prečo ma tak bolíš? Frflala som v duchu. Kurdeshenken, kde to zase som? Otvorila som oči a nepodohlne som sa zavrtela na niečom čo mal byť madrac. Pozrela som sa kde vlastne ležím a udivene som zistila že nie som v izbe, níbrž v jaskyni. "Čo to kurva..." Premietala som si v hlave čo sa včera stalo. Chcela som ísť spať, ale nakoniec som predsa len išla za Itachim. Rozprávali sme sa. Nič viac nič menej. Snažila som sa prísť na to kto to je. Vycítiť kto to je. predsa len nedali sme sa do kopy zrozvna bežným spôsobom. A potom... no čo potom Nelka? Potom som sa rozlúčila a išla spať do svojej postele. Lenže... eh, dostala som sa do nej vôbec? "Svetlo," Trhla som sebou a poobzerala som sa. Vôbec sa mi nepáčil priestor v ktorom som sa nachádzala. Malá jaskynka a nakonci, kde je východ akoby železné dvere. Dotkla som sa ich a moja chakra náramne poklesla. Čo to kurva... "Nechytaj sa toho," Napamenul ma hlas. "Vieš tvoja sila je očarujúca, svetlo z teba vychádza a prúdi ludom do žíl. Svetlo ktoré z teba vyžaruje zobrazuje silu a to robí ludí okolo teba šťatnými-- som naozaj znechutený tým že musím zabiť také čisté stvorenie ako ty," Pred bránou sa objavila postava z kapucňou a dlhým plášťom. Do tváre som mu nevidela ale išlo poznať že je to muž. Jeho prívesok elementu ma až magneticky priťahoval k sebe. Bolo to neuveritelne. črtali sa v ňom všetky 4 farby. Všetky živly. Ako môže niekto mať podstatu chakry až štyrykrát... neviem ako by som to nazvala pretože taký pojem jednoducho neexistuje. Nikto nemôže mať podstatu chakry všetkých 4 živlov. To sa jednoducho nedá a a... on ju jednoducho má!! Prechádzal mnou strach a vduchu som prosila Sasukeho aby mi pomohol. Aby tu bol so mnou. "K-k-k-kto ste?"
"Som temnota moja milá." Vyrazilo mi to dych. Práve teraz stojím pred samotnou tmou. To ako vážne? Robíte si zo mňa prdel? Sasuke prosím kde si? "A vaše m-meno?"
"Uchiha..." Zalapala som po dychu. "Itachi." Neverila som vlastným ušiam ale keď si taná osoba dala kapucňu dolu skoro som skolabovala. Muž do ktorého som sa stihla zaľúbiť, muž čo ma včera presvedčil že s temnoutou nemá nič spoločné je tomnota sama. "Prosím povedz mi že je to vtip, Itachi, prosím."
"Nie je."
"Ale včera... ja... verila som ti."
"To bol zámer."
"Prečo? Prečo zrovna ty, Itachi?"
"Netuším ale to isté sa môžem spýtať ja teba. Prečo zrovna ty musíš byť svetlo."
"Svetlo je správne Itachi." Vykríkla som.
"Pche!"
"Ale áno je! Predstav si to žiť len v tme. ľudia zapadnú do depresií, ich dôvod žiť zmizne, nikdy nevidieť slnko, nikdy žiadny záblesk svetla, len tma a smrť, veď, veďs to je STRAŠNÉ!" Kričala som po ňon zúfalo. No on akoby ma nepočúval. Akoby ma snáď ani nevnímal. Len sa na mňa pobavene uškŕňal. A potom keď sa pozrel do mojich modrých vzdorovytých očí zamračil sa. "Do paroma Nela! Pre teba je hrozná predstava toto, ale čo JA? HM? Myslíš si že by som zvládol toľko svetla keď som sa narodil pre temnotu?"
"Tak sa zmeň!" Skočila som mu do reči. "Zmeň sa kvôli mne, kvôli Sasukemu, kvôli Sakure, Paidovi, Deidarovi. Gaarovi, kvôlli svojiom priateľom ITACHI! VNíMAŠ MA VôBEC? Záleží nám na tebem zmeň svoj postoj, Itachi prosím ťa o to, prosím."
"Nič o tom nevieš NELA! Nevieš nič o živote!"
"Neviem nič o živote." Zopakovala som po ňom ako obarená. "TAKŽE JA NEVIEM NIČ O ŽIVOTE?!" Rozkričala som sa. "Zomrela mi mama, otec sa kvôli tomu predrogoval, musím sa zmierniť s tým že som niečo ako spása ľudstva, nemôžem si užívať ako ostatný, a ani som nikdy nemohla. Vždy som musela byť kvôli niečomu zodpovedná a rozumná, nikdy som si nemohla dovoliť žiť ako normálna teenegerka, vždy som sa musela správať ako dospela a ty mi povieš že nič neviem o živote?" Zúfalstvo, hnev, smútok a vôbec všetka moja beznádej čišala s tonu môjho hlasu. Nwmohla som ďalej, nikdy som s nikým nehovorila o mojej rodine. Takmer nikto z mojich priateľov o tom nevie a celkovo som o tom ani nikdy hovoriť nechcela. "Tak či tak," Šepol pomaly, vzdorovito ale zároveň akoby pokorne. "Zajtra ťa zabijem." Povedal mi s rozhodnosťou v hlase. "TAk prečo ma nezabiješ už teraz, v tejto sekunde?! Prosím, do toho, posluž si, zabi ma!"
"J- Ja nechcem." Jeho doteraz červené oči a aktivovaný sharingan boli ta- tam a znova sa objavili jeho čierne oči kde mal človek problém rozoznať zreničku od dúhovky. Otočil sa na päte, nasadil si kapucňu a odišiel. Zmučene som sa oprela o stenu a spúšťala som sa dole k zemi do kým som nesedela. Objala som si skrčené nohy rukami, zaborila som si hlavu do kolien.

JO A JESTLI BODETE HODNí A BUDE TADY... HM. COJAVÝM AK 7 KOMENTÚ DÁM NOVOU KAPčU Už ZíTRA Nevinný
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 sissa sissa | 3. března 2013 v 13:13 | Reagovat

fantastická kapitola a už sa veľmi teším na ďalšiu(tak pls píšte komentáre prosím)

2 kača29 kača29 | 3. března 2013 v 14:34 | Reagovat

skvěla kapitola a už se teším na zítra

3 selena78 selena78 | 3. března 2013 v 14:57 | Reagovat

super,skvěla,fantastická kapitola nemám slov a už se teším na další

4 mariška15 mariška15 | 3. března 2013 v 15:51 | Reagovat

super kapitola ale nie som moc nadšená že si dala Itachiho aby bol temnota...no nič ale aj tak sa veľmi teším na ďalšiu kapitolu

5 sima10 sima10 | 3. března 2013 v 17:11 | Reagovat

skvěla kapitola nemám slov a prosím rychledalší

6 penelope14 penelope14 | 3. března 2013 v 17:38 | Reagovat

super kapitola a prosím rýchlo ďalšiu prosím

7 mončička žuvačka mončička žuvačka | Web | 3. března 2013 v 19:52 | Reagovat

[2]: na zajtra? Ešte stále nemáte 7 komentov :D

8 sandra55 sandra55 | 3. března 2013 v 20:16 | Reagovat

úžasná kapitola nemám slov pouze tě prosím dej zítra tu kapitolu prosím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama