Březen 2013

23. kapitola

13. března 2013 v 20:59 | mončička |  Škola elementov
"Čo to, krucinál!" Zabrela som sa a vstrebala som všetok zvuk medzi mna a neho. "Do paroma!"
"Hej!"
Dement!"
"A--"
"Padaj, vypadni odo mňa!"
"Ježiš,..."
"Oslovovať ma môžeš v pokoji aj Nela, dattebayoi!"
"Dattebayoi?"
"Zavri zobák."
"A..."
"A vypadni!"
"Veď dobre, dobre..."
"PA-DAJ!" Jaskyňa sa rozroeskala pod návalom mojho rozkazu, vietor sa chumelil a okolo nás sa objavili dve obrovské tornáda. No paráda. IPomyslela som si otrávene.

U-f-f. Ludia, Lumirérova sa nezbláznila. Tadá (smejem sa jak dement) ona sa s ním nevyspala, nevyspala, hahaa, viete si predstaviť aký som šťatnáty?!Ona ho odstrčila, pche lenže žial Lumiérova je krava a práve sa chystá vyrobiť prírodnú katastrofu- No ale to neva, podstatné je že sa nič teraz také zlé nedeje, mno... nič zlé, moj brat je... ehm temnota a práve vezní Lumiérovú, to je ... celkom... dosť veľký broblém, nie? No... asi by som mal... jasné už viem! Musím zvolať ochrancov ja dement!

Kde ten kretén krucinál vězí?! Prččo ma ešte neprišiel vysekať z tejto odpornej šlamastiky? Ok Nelka len pekne premýšlaj, mohla by si... Sánka mi poklesla pomaly na zem. Sakra veď len dement by si nevšimol že tá jeskyna už tak nejak neexistuje. "Fakt si myslíš že ťa nechám ísť?"
"Chod dakam Itachi, chceš aby som s tebou bojovala, dobre, budem."
"Pche, a ako chceš bojovať. Si oslabená, premýšlam nad tý, že ťa asi naozaj zabijem." Čupol si ku mne a prezeral si ma. Bola som z neho na nervy, pretože mi totálne poplietol zmýšlanie. Úprimne povedané trepal sprostosti lenže mna vyvádzal z miery a tým pádom som trepala sporostosti tiež. Som popletenejšia než hlavná postava v rozprávke polepetko.
"Neznášam ťa."
"Ale no, také silné slová."
"Choď dakam. Ok, tak ma zabi, dobre? Alebo... nie, vieš čo ja sa budem prániť aby ti bolo jasne." Pobavene sa na mňa pozrel ale čo ma vytočilo najviac v jeho pohlade sa miešal aj súcit keď zrazu tak nejak vytreštil oči a takmer spadol. Začal prerývane dýchať a kašlať. Akoby sa dusil...

A tornáda:

22. kapitola

11. března 2013 v 20:50 | mončička |  Škola elementov
Ludia ja viem že je kratučká ale fakt ma absolútne nič nenapadá ssr
Takže, Sasuke sa vám prihovorí....

Aáááá! Drbne máááá! Z tej Lumiéééŕoooveeej!!!! A z tohooo krííípla Itachihoooo! Fakt fakt a ešte raz fakt! Jednoducho ma z toho Svetla raz drbne, a bodaj by nie, vás by nedrblo?! Viete si predstaviť čo teraz robí?! A ja to prežívam s ňou?! A ešte k tomu som nútený si to užívať a nejako stráviť to že sa vďaka jej nadrženosti cítim aj ja a v takom prípade mám nemalý problém v nohaviciach?! A ešte k tomu sa neviem z jej myšlienok odpojiť, sakra veď ono to nejde! Pomóóóc! Sakra veď ona sa s ním asi fakt ide vyspať. Kurva, Lumiérová prosím ťa toto nerob!!! Nesmieš! Zbláznila si sa?! N-nie! Do poroma NIE! Luda pomóc! Ja nechcem spať so svojím bratom. Či už len virtuálne alebo pocitova alebo ... ehm... toto je aký spôsobom? Hm... asi neviete čo? Ale len aby bolo jasné to je dosť nepodstatná informácia zvlášť keď o.. Eh... Nela, n-nechceš prestať? Pretože to už naozaj nie je vtipné... TY NELA NEOPOVAžUJ SA MU DOVOLIť ťA VYZLIECť.. NE... tak sakra počúvaš ma?! Fajn nevyprávaš sa so mnou? Nechceš sa so mnou vyprávať fajn, Pche, dá sa to ako tak ignorovať vieš? Ja sa... prihovorím k čitatelom len aby si vedela. A--- a-- a-- aby si vedela poviem im že, no že... že si nízko inteligentná, vieš? Tak čo keby si zase začala vnímať realitu aby som im to nemusel hovoriť hm... TAK SAKRA VNíMAš ASPOň TROCHU?! Lumiérová, prosím ťa nerob... musel som zalapať po dychu, toto... toto není dobre veď ja sa vlastne čiste teoreticky vrtuálne či ako vyspím s vlastným bratom. No hej, brat... milý čitatelia poviem vám prečo je môj brat sviňa- Mno takže na úvod bol to fajn brat, nie on to vlastne bol super brat milí čitatelia asi fakt najlepší lenže..on... on totiž tak nejak zošalel a.... on tak nejak on totiž tak nejak... sakra viete ako sa blbo uvažuje keď ten kretén práve dostáva Nelu a mňa s ňou zárove- keby nniečo do šialenstva. No jasné že sa Nela ako tak bráni, lenže malilinký broblém je v tom že oni už spolu niečo v tej posteli zažili a Itachi jasné že vie ako na ňu, krista toto začína byť zlé pretože ak z nej ztiahne aj tie posledné kúsky oblečenia tak ja asi zošaliem. A to myslím asi fakt smrtelne vážne. Mno ehm, srr luda ale fakt sa dosť blbo vyjadruhe keď ten dement sa pokúša ju teda spolu s ňou aj mňa dostať do šialenstva. Takže ako som povedal Itachi zošalalel a tak nejak zabil našich rodičov. Mal som v tedy kolko? Osem? Tak nejak mno... Bolat odporná rana. Prišiel som domou a oni totiž tak nejak ležali obaja na zemi a taký zakr... ahm, zakrvavený a a Itachi tam stál a a potom išiel na psychiatriu. Dostali ho z toho ale nemám pocit že by to vôbec niekedy v živote olutoval. Naopak mám pocit že je za to na seba hrdý a to je nad moje chápanie. Ako mohol, ako len mohol zabiť našich rodičov, čo mu zlého urobili, ano, otec bol prísny aler nikdy nie zlý, nikdy neudrel mňa a jeho ak áno tak nepamätám! Mama bola vždy veľmi milá,jemná, nikdy by nikomu neublížila, nikdy! A on... on ju jendoducho... zabil... a ja som prežil pár rokov v decáku keď som mal trinásť zdrhol som a usídlil sa v škole elementov, našli ma ochrancovia a pripomenuli prečo žijem, ujali sa ma a žijem s nimi dodnes. Stal som sa ich velitelom, vždy som bol odhodlaný chrániť svetlo a teraz mi milý čitatelia vysvetlite prečo je svetlo taká... kunda, do paroma s tým!!! Mňa z nej jebne, prisahám bohu, jebne!

21. kapitola

4. března 2013 v 17:45 | mončička |  Škola elementov
JE TO TU!!! LÁSKY MOJÉÉÉ! BOLA BLBOSŤ VÁM SLÚBIŤ ĎALŠIU KAPITOLU HNEĎ NA ĎALŠÍ DEŇ, ROZHODNE SOM NEOČAKÁVALA ŽE FAKT NAPíŠETE Až 7 KOMENTOV, TO TEDA FAKT NÉ!!! :D

Kurva Lumiérová kde si??? Kde si? KDE SI? Prosím ťa buď v poriadku, neviem ťa vystopovať, Zakriho výstupy sú čím ďalej tým horšie, mňa z neho bolí hlava, Sabrína a tvoje ostatné kamošky hystečia a Itachi ťa šiel hladať na vlatnú päsť! Som tu naozaj jediný kto aspoň trochu uvažuje. Bóóóže! Kurvafix!

"Sasuke!" Trhol som sebou. To čo bolo. "Sasuke, Sasuke, Sasuke." Od úľaku som spadol z postele a prekvapene som sa porozhliadal. "Čo to zase, kurva..."
"Nevijadruj sa vulgárne do piče!" Prekvapene som zdvyhol hlavu. Ja sa nemám vyjadrovať vulgárne a ten duch čo tu predomnou lieta sa... DUCH? Bohááá! Čo ma ešte dnes čaká?! "Som svetlo."
"Si robíš piču." Zabrblal som.
"Nemusím, ja mám." Odfrklo si dievča. "Vieš, som vôbec prvé dievča v novoveku ktoré bolo svetlom, som tu aby som ti pomohla nájsť terajšie svetlo a dostať ju do bezpečia."
"Cože?! Ty vieš kde je?!"
"Vezní ju temnota." Zalapal som po dychu. Toto je zlé, toto je veľmi zlé! Lumiére do čoho si sa to dostala, prosím ťa buď v poriadku, ja ťa prosím NELA...

"NELA!" Trhla som sebou a prebudila som sa.
"Sasuke?" Spýtala som sa do ticha udivene. Ja som ho... počula. "SASUKE!" Rozbehla som sa k mrežom a kašlala na to že mi odoberajú chakru. Držala som sa ich, búchala som do nich, kričala som na Sasukeho ale on nikde nebol! Chcem sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať.

"Zavri oči." Poslúchol som ju. Zavrel som ich cítil som niečo. Vôňu N-NELINU VôŇU!!! "Cítiš ju? Cítiš jej prítomnosť, podnebie v ktorom sa nachádza? Cítiš tvrdosť podlahy na ktorej stojí, cítiš to čo ona?? Zdielaš jej myšlienky? Tak povedz Sasuke cítiš ju?"
"A- ano."
"To je fajn." Netušil som čo sa stalo. Ale akoby som zdielal Nelinu mysel.

"Temnota." Precedila som cez zuby.
"Už ti nestojím ani za to aby si vyslovila moje meno, Nel?"
"Ty už nie si ten koho som poznala."
"Nie som to ja?" Vošiel do môjho malého vezenia a čupol si ku mne. Vôbec sa mi nepáčilo že sedel tak blízko mňa. Jeho talizment ma priťahoval ako magnet a celá jeho osobnosť ma priam odpudzovala, bol to zvláštny pocit. "V čom som sa tak zmenil." Zašepkal mi do ucha. Mala som chuť mu vyškrábať oči. Dobre vedel že je to jedno moje veľmi citlivé miestočko, sprostá erotogénna zóna či jak sa tomu vypráva! "Vo všetkom, už to nie si t..." Zastavili ma jeho dokonalé mekké pery na mojich. "Ngh." Lenže ako protest toto ehm... citoslovce nevyznelo.
"Povedz mi Nela, smenil som sa až tak že už ťa nepriťahujem?" Šepkal mi naďalej do ucha ktoré jemne vzal medzi zuby a pomalinky mi ho kúsal. Slabúčko jemne, aby mi neublížil, mala som chuť ho za toto pri najmenšom prizabiť, dobre vedel čo to so mnou urobí, hajzel jeden! "No táák nela, chceš ma, prečo si to nepriznaš?"
"Užiješ si so mnou a potom ma zabiješ, zbláznil si sa? Jasné že sa s tebou nevyspím!"
"Bola by to celkom príjemná smrť, nemyslíš?"
"Si kretén!!!"
"A ty zas naivná."
"Si obyčajný idiot ktorý hmg..."
"Už tíško Svetielko moje." Vzdorovito som zavrčala ale nezdalo sa že by sa chystal prestať. Jednoducho sa opäť bez akéhokolvek povolenia privlastnil moje pery. Bolo mi jasné kam to smeruje a veľmi sa mi to nepáčilo.

No tak Lumiére, teraz nie je vhodná doba na sex!!!!

"Ahghm..." Dostala som zo seba. Prečo mi to ten bastart robí. Zaúpela som. Nechcem, nemôžem!!!
"No tak Nela." Jeho vzrušený hlas ma pošteklil na uchu znova! Znova mnou prešla vlna vzrušenie ktorej som sa snažila akýmkoľvek spôsobom zabrániť.

Boha Lumiérová, to musíš myslieť stále len na sex pokial ide o... ITACHI?!?! Krista... to je zlý sen!!

20. kapitola

3. března 2013 v 12:35 | mončička |  Škola elementov

Moja úboha blonďatá hlava, prečo ma tak bolíš? Frflala som v duchu. Kurdeshenken, kde to zase som? Otvorila som oči a nepodohlne som sa zavrtela na niečom čo mal byť madrac. Pozrela som sa kde vlastne ležím a udivene som zistila že nie som v izbe, níbrž v jaskyni. "Čo to kurva..." Premietala som si v hlave čo sa včera stalo. Chcela som ísť spať, ale nakoniec som predsa len išla za Itachim. Rozprávali sme sa. Nič viac nič menej. Snažila som sa prísť na to kto to je. Vycítiť kto to je. predsa len nedali sme sa do kopy zrozvna bežným spôsobom. A potom... no čo potom Nelka? Potom som sa rozlúčila a išla spať do svojej postele. Lenže... eh, dostala som sa do nej vôbec? "Svetlo," Trhla som sebou a poobzerala som sa. Vôbec sa mi nepáčil priestor v ktorom som sa nachádzala. Malá jaskynka a nakonci, kde je východ akoby železné dvere. Dotkla som sa ich a moja chakra náramne poklesla. Čo to kurva... "Nechytaj sa toho," Napamenul ma hlas. "Vieš tvoja sila je očarujúca, svetlo z teba vychádza a prúdi ludom do žíl. Svetlo ktoré z teba vyžaruje zobrazuje silu a to robí ludí okolo teba šťatnými-- som naozaj znechutený tým že musím zabiť také čisté stvorenie ako ty," Pred bránou sa objavila postava z kapucňou a dlhým plášťom. Do tváre som mu nevidela ale išlo poznať že je to muž. Jeho prívesok elementu ma až magneticky priťahoval k sebe. Bolo to neuveritelne. črtali sa v ňom všetky 4 farby. Všetky živly. Ako môže niekto mať podstatu chakry až štyrykrát... neviem ako by som to nazvala pretože taký pojem jednoducho neexistuje. Nikto nemôže mať podstatu chakry všetkých 4 živlov. To sa jednoducho nedá a a... on ju jednoducho má!! Prechádzal mnou strach a vduchu som prosila Sasukeho aby mi pomohol. Aby tu bol so mnou. "K-k-k-kto ste?"
"Som temnota moja milá." Vyrazilo mi to dych. Práve teraz stojím pred samotnou tmou. To ako vážne? Robíte si zo mňa prdel? Sasuke prosím kde si? "A vaše m-meno?"
"Uchiha..." Zalapala som po dychu. "Itachi." Neverila som vlastným ušiam ale keď si taná osoba dala kapucňu dolu skoro som skolabovala. Muž do ktorého som sa stihla zaľúbiť, muž čo ma včera presvedčil že s temnoutou nemá nič spoločné je tomnota sama. "Prosím povedz mi že je to vtip, Itachi, prosím."
"Nie je."
"Ale včera... ja... verila som ti."
"To bol zámer."
"Prečo? Prečo zrovna ty, Itachi?"
"Netuším ale to isté sa môžem spýtať ja teba. Prečo zrovna ty musíš byť svetlo."
"Svetlo je správne Itachi." Vykríkla som.
"Pche!"
"Ale áno je! Predstav si to žiť len v tme. ľudia zapadnú do depresií, ich dôvod žiť zmizne, nikdy nevidieť slnko, nikdy žiadny záblesk svetla, len tma a smrť, veď, veďs to je STRAŠNÉ!" Kričala som po ňon zúfalo. No on akoby ma nepočúval. Akoby ma snáď ani nevnímal. Len sa na mňa pobavene uškŕňal. A potom keď sa pozrel do mojich modrých vzdorovytých očí zamračil sa. "Do paroma Nela! Pre teba je hrozná predstava toto, ale čo JA? HM? Myslíš si že by som zvládol toľko svetla keď som sa narodil pre temnotu?"
"Tak sa zmeň!" Skočila som mu do reči. "Zmeň sa kvôli mne, kvôli Sasukemu, kvôli Sakure, Paidovi, Deidarovi. Gaarovi, kvôlli svojiom priateľom ITACHI! VNíMAŠ MA VôBEC? Záleží nám na tebem zmeň svoj postoj, Itachi prosím ťa o to, prosím."
"Nič o tom nevieš NELA! Nevieš nič o živote!"
"Neviem nič o živote." Zopakovala som po ňom ako obarená. "TAKŽE JA NEVIEM NIČ O ŽIVOTE?!" Rozkričala som sa. "Zomrela mi mama, otec sa kvôli tomu predrogoval, musím sa zmierniť s tým že som niečo ako spása ľudstva, nemôžem si užívať ako ostatný, a ani som nikdy nemohla. Vždy som musela byť kvôli niečomu zodpovedná a rozumná, nikdy som si nemohla dovoliť žiť ako normálna teenegerka, vždy som sa musela správať ako dospela a ty mi povieš že nič neviem o živote?" Zúfalstvo, hnev, smútok a vôbec všetka moja beznádej čišala s tonu môjho hlasu. Nwmohla som ďalej, nikdy som s nikým nehovorila o mojej rodine. Takmer nikto z mojich priateľov o tom nevie a celkovo som o tom ani nikdy hovoriť nechcela. "Tak či tak," Šepol pomaly, vzdorovito ale zároveň akoby pokorne. "Zajtra ťa zabijem." Povedal mi s rozhodnosťou v hlase. "TAk prečo ma nezabiješ už teraz, v tejto sekunde?! Prosím, do toho, posluž si, zabi ma!"
"J- Ja nechcem." Jeho doteraz červené oči a aktivovaný sharingan boli ta- tam a znova sa objavili jeho čierne oči kde mal človek problém rozoznať zreničku od dúhovky. Otočil sa na päte, nasadil si kapucňu a odišiel. Zmučene som sa oprela o stenu a spúšťala som sa dole k zemi do kým som nesedela. Objala som si skrčené nohy rukami, zaborila som si hlavu do kolien.

JO A JESTLI BODETE HODNí A BUDE TADY... HM. COJAVÝM AK 7 KOMENTÚ DÁM NOVOU KAPčU Už ZíTRA Nevinný