18. kapitola

22. února 2013 v 10:13 | mončička |  Škola elementov
"Lumieré?" Zamrkal prekvapene rozospatými očami a rýchlo ma vtiahol do izby. "čo tu robíš?!"
"No ja... vieš stala sa taká vec typu.... eh... nemohol by si sa najprv obliecť?"
"Nervózna?" Uškrnul sa.
"Ani nie, skôr mi to vadí." Penila som.
"Okej, čo potrebuješ." Vzdával sa a prevliekol si cez hlavu vyťahané tročko.
"No.... vieš je to dosť také... no totiž ono ma to vieš napadlo teda vnukla mi tú myšlienku jedno austrálčanka... nieže by som sa s cudzími ľuďmi bavila často ale..."
"S cudzími ludmi.... S cudzími ludmi? Sakra Lumiére zbláznila si sa?!?!"
"Sasuke čo sa deje?"
"Juugo (Džugo) spi ďalej!"
"Je ono je tu Lumiére! Nechodí náhodou s tvojím bratom?"
"Juugo." Zastonal Sasuke.
"Veď ok."
"To je...?"
"Ochranca Lumiére."
"Aha, no dobre to je jedno mám otázku..."
"Ktorá sa snážíš sformulovať už pomali 5 minúť." Konštatoval.
"Je možné aby Itachi bol tma?"
"Čože?!" Vyprskli obaja naraz.
"Ja... bola to blbosť, sprostá myšlienka... ja lenže... on... sa ... teraz... správa... eh, divne a..."
"Pravdobnosť tu byť môže, takže zákaz stretávania Lumiérová."
"Sasuke!!! Nemôžeš mi hovoriť čo mám a čo nemám robiť vlastne to ani nemusí byť pravda a okrem toho..."
"Spomýnala si austrálčanku čo tá s tým ma?"
"No... ona hovorila že vyzeráme ako deň a noc a tak ma to v tedy napadlo vieš ono to totiž... veď vzhlad vlastne nič neznamená.... bola to blbosť."
"Nebola."
"Keby áno tak by si tmou mohol byť pokojne aj ty."
"Zajtra ťa čakám v knižnici o 7 je ti to jasné?" Zavrčal na mňa Sasuke.
"Veď dobre..."

Bol to sprostý nápad! Ako ma to mohlo napadnúť! Sakra! Som nemožná. "Láska? Kde si bola celý deň?" Ako zasiahnutý blesk som sa otočila. Cítila som sa previnilo a to dosť. "Nejdeš von?"
"N-nie, musím ísť za Sasukem n-niečo mi musí vysvetliť."
"Idem s tebou."
"NIE!"
Začudovane sa na mňa pozrel a potom sa zamračil. "Nela... deje sa niečo?"
"Nie,malo by sa?" Kŕčovito som sa usmiala
"Malo, správaš sa divne."
"Je toho na mňa vela, tak zas zajtra..."
"Zajtra?"
"M-hm."
"Dobre, Nela."
"Hm, hm." Rýchlo som sa otočila a bežala do knižnice. Všetko kje zrazu také zvláštne. Teraz keď mám podozrenie...
"Pred očami mi prebehlo svetlo a ja som zamrkala. Čo to bolo? Čo sa to deje?

"Takže si to zhrňme..."
"Sasukéééé! Poveala som že to bol blbý nmápad, asi,... teda určite to je len nejaká hlúposť a..."
"Len preto že môj brat je v posteli asi dobrý neznamená že by si ho mala obraňovať!"
"Ale veď ja ho neobraňujem! Len hovorím že je to blbosť, patril predsa medzi ochrancov!"
"Podstatný je tam ten minulý čas."
"Prestaň do paroma!" Okríkla som ho a on sa pod návalom rozkazu prikrčil. Nechcem mu rozkazovať tak nejak mi to ušlo.
"Viete svetlo to..." Zavrčala som na dievča ktoré sa na mňa pokúšalo prehovoriť. Nemala som na tieto veci náladu.
"Nel-la.."
"Sabrína na veď..."
"Nebola si to náhodou ty koho to napadlo? Nemôžeme si dovoliť ťa stratiť, takže by si sa s ním už nemala stratávať viac ako je nutné a už určite nie sama."
"Itachi nie je hlúpy dojde mu že ho upodozrievam." Vyprskla som.
"Dáme na teba pozor Lumiérová, preto sme sa narodili."
"Sasuke prestaň s tými žvástami nestojím o to aby kvôli mne niekto umieral sakra a okrem toho..." Zatmelo sa mi pred očami a strácala som rovnováho...
Všade tma a krv. Nič iné. Vydesene som sa okolo seba obzerala ale nevidela som nič okrem krvi a tmy. Mŕtve telá, ktoré nejavili akýkoľvek náznak života. Známky po boji, prekúsané krdlá, popalené ruky, odtrhnuté končati zmodravé tváre ako keby niektoré obete utopili, niektoré zase vyzarali tak že ich niekto zabil elektrickým prúdom. "Prekvapená, svetlo?" Vydesene som sa otočila za hlasom ale nikoho som nevidela. "Neochránili sa ich, mala si byť svetlo, večná nádej ale ty si ich nedokázala ochrániť." Vydesene som sa pozrela na ďalšie tela. "Damen, Adrian!" Chcela som tie mená vykríknuť ale pery sa mi takmer ani nepohli, ako by v tranze som sa pozerala na tie mŕtve telá mojich kamarátov, neďaleko nich bola Sabrína, v ruke držala meč, dalšia Engy, osvetloval ju oheň ktorý okolo nej vytvoril kruh, Bonnie, jej modrá tvár, akoby sa ich vlastná moc, ich živly proti nim vzopreli, okkoby ich sila ich zabila. Vydesene som sa stále dookola otáčala keď som zbadala blesky, blesky ktoré preťali ďalšie telo. Zabudla som dýchať, nevedela som ako sa mám nadýchnuť len som tam tak stála. Pozerala som sa na muže v čiernom ako vyťahuje ruku obalenú v bleskoch a jeho obeť padá k zemi. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Čo to má byť?! "Prečo svetlo, prečo si ich neochránila pred temnotou?" Dopadla som na kolená a začala túžiť po kyslíku. No tak nadychni sa! Dychaj! "Prečo? Prečo si ich nechala zomrieť?"
"Nie dosť, prosím!"
"Zomreli len kvôli teba, tvoji priatelia bojovali za teba."
"Nie, nie, NIE!"
"Ale svetlo ešte nepadlo?" Počula som podmanivý hlas muža v čiernom.
"Č--- prečo... prečo si ich všetkých zabil."
"Ale svetielko, ty si im dávala nádej, zomreli len kvôli tebe..." Vytriešťala som svoje oči snažila som pochopiť aspoň jendu vetu čo mi povedal. "Keby si ma nechala zaplniť ich duše tmou a odovzdala by si mi svoju silu, nikto, nikto by nezomrel."
"K-kto si?!"
"Som tvoj zlý sen." Šepol mi do ucha a ohrýzol mi ho. Zalapala som po dychu. Čo je toto za... uchyla?! Do paroma!
"Tak ešte raz ty najväčší žijúci kretén! Kto si?!"
"Ja nie som živý, a kto som... mno." Poklopal si po svojej maske a v otvoroch na oči sa objavil sharingan, napriahol meč podobný ten tomu Sabríninému. "Skap ty odporné svetlo!" Skôr než som zacítila belesť som zbadala čmuhu ktorá sa vrútila medzi mňa a meč. ešte skôr než sa oči môjho záchrancu zatvorili videla som... sharingan!
Do paroma veď toto sa mi už raz snívalo! Ale... keď sa teraz na to tak pozriem, tma teda môže byť aj Itachi ale... sny sú výplod podvedomia, možno len to podozrenie ma núti si niečo také myslieť...
Sasuke:
"NElA!" Zachytil som ju a pozeral na jej uvolnenú tvár. Akoby spala. "Dobre na dnes to rozpustíme, zatial Nelu niekam uložím."
"Ty?"
"Adrián, ja viem že sa ti Svetlo páči ale skús vynechať ten žiarlivý tón, ja som jej ochranco okej?" Zavrčal na mňa ale nechal ma prejsť. Zamilovaný blázon a ešte k tomu sa rachol do svetla...

Umriem a ona sa určite ani potom nezobudí. Stále sa len trasie vďaka svojej nočnej more. Uvažujem nad tým či sa vkradnem do jej podvedomia a zobudím ju ale asi to nie je najlepší nápad. Achojoooooooooo
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 sissa sissa | 22. února 2013 v 14:23 | Reagovat

skvelá kapitola daj prosímm cez víkend ďalšiu rosím

2 kača29 kača29 | 22. února 2013 v 17:17 | Reagovat

super kapitola rychle rychle další prosím

3 mariška15 mariška15 | 22. února 2013 v 18:03 | Reagovat

fantastická kapitola a prosím rýchlo rýchlo ďalšiu

4 sima10 sima10 | 22. února 2013 v 20:45 | Reagovat

skvělá kapitola rychle další prosím

5 selena78 selena78 | 23. února 2013 v 12:32 | Reagovat

super kapitola a jsem zvědavá kdo je ta temnota no uvidíme

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama