Únor 2013

19. KApITOLA

24. února 2013 v 21:19 Škola elementov
NO MOJI ZLATÍ JE STRAšNE KRÁTKA ALE ZAS SNAžILA SOM SA ABY STE JU MALI CEZ VíKEND, MALA SOM SA UčIť NA PíSOMKU Z DEJÁKU A JA SI PíšEM PVIEDKU (AKO INAK) KAžDOPÁDNE DALšIE čASTI Už NEBUDU TAK SKORO PRETOžE SA UčíM NA PRíJMAčKY 4. APRíLA BEIBY MA čAKAJÚ NEVEZMÚ MA ALE AJ TAK... NO VEĎ TO LEN DEBIL BY MA ZOBRAL NA šKOLE XD. oK, KONčíM A UžITE SI KAPITOLU!!! = TO JE ROZKAZ :D

"Au, moja hlava." Zabedákalo Svetlo.
"Konečne hore?" Úľakom vyletela z postele a zpražila ma pohladom. "Si debil Sasuke."
"Ja že som čo?" Spýtal som sa dotknuto.
"Debil a keď už sme pri tom tak..." Zasekla sa v polovici vety a vystrelila von z gauča kde som ju po jej dramatickom stratení vedomia odmiesol. "Do keli, do keli DO KELI!" Nadávala ale usúdil som že to nie je až také zlé keď ešte dokáže chrániť svoj nóbl slovník pred jej vulgárnym slovníkom. "Do čerta, ksakru." Ou tak to už bude horšie. "Sasuke pohni s tým svojím malým pe***** a poď mi s tým pomôcť!" Chjóóó, toto bude niečo ultravagantne zlé. "Veď si ho nikdy nevidela."
"No a?" Zafňukal som a šiel som jej radšej pomôcť.
"Kronika uchíhov? Načo ti to je?"
"Nestaraj sa!" Okríkla ma a ja chtac- nechtiac som ju musel poslúchnuť.

Som celkom slušne unavená, blbá kronika Uchihovcov. Sú ochrancami vyše 50 generácií. Pravdepodobnosť že by Uchiha mal byť tma je predsa len minimálna. Ale zase potom čo znamenal ten sen. Myšlienka že sa ma pokúsil zabiť Itachi a Sasuke ma zachránil mi bola silne proti srsti ale bola asi napravdepodobnejšia. Ale ak mohol byť tmou Itachi mohol ňou byť úplne tak isto jednoducho Sasuke. Ale nevysvetlovalo by to Itachiho podivné správanie. A okrem toho Itachi už nie je ochranca, prestal ním byť bez akéhokolvek vysvetlenia....

Na ďalší deň som zistila že Bonnie je tiež zpriaznená a Engie žial tiež. Nechcem ich do toho zaťahovať. Ale žiaľ musela som im všetko povedať. Zobrali to skvele. Odhodla som sa dokonca ešte v ten deň porozprávať sa s Itachim. Bol už večer, prišla som do jeho iszby a sputila som, povedala som mu vlastne všetko. Netajila som sa mu ani svojím podozrením čo možno je hlúpe ale som vždy priama a chcela som mu dať šancu brániť sa pred mojimi podozreniami.

"LUMIÉRE!!!!!!" Vykríkol som zdesene. Juugo so Suigetsom sa z úľakom zobudili tiež a zarazene na mňa pozerali. Rozdýchaval som ten šok. Ona... kde sakra teraz je, Kde sa nachádzaš? Kde si? Svetlo moje kde si? Pýtal som sa v duchu akoby mi mohla odpovedať. Svetielko prosííím buď v poriadku!!! Mal som chuť vystreliť z postele a skontrolovať ju. A to som žiaľ ja nepremýšlajúci človek urobil. Čo na tom že mám len trenky! Vyletel som z izby a vyplašene som hladal jej izbu. Našiel som ju! "Lumiére!" Vykríkol som a zdesene pozoroval že jej strana postele je prázdna. Sabrínu a aj Bonnie sEngie som zobudil. Prekvapene sa na mňa pozreli a vrhli na mňa nič necgájúci výraz. "No jo mno.... Kde je sakra Lumiére?"
"Je s Itachim." Pretiahla sa unavene Sabrína. "Nevyšiluj, pravdepodobne si teraz užíva orgie, nechaj ju!" Vytreštil som oči. S Itachim? Veď som jej hovoril aby sa s ním nestý... ach jo, do ryže veď ona. Oka omráčený som vyšiel z ich izby a potom mi došlo že by som mal niečo urobiť. Mala by byť v poriadku veď to bol len sen. Bože Lumiére čo to robíš??? Nedbajúc na to že si práve asi užívajú orgie som vtrhol do ich izby. Našťastie sa nič nedialo Itachi spal a... KDE JE SAKRA LUMIÉRE?!?!?!?!

18. kapitola

22. února 2013 v 10:13 | mončička |  Škola elementov
"Lumieré?" Zamrkal prekvapene rozospatými očami a rýchlo ma vtiahol do izby. "čo tu robíš?!"
"No ja... vieš stala sa taká vec typu.... eh... nemohol by si sa najprv obliecť?"
"Nervózna?" Uškrnul sa.
"Ani nie, skôr mi to vadí." Penila som.
"Okej, čo potrebuješ." Vzdával sa a prevliekol si cez hlavu vyťahané tročko.
"No.... vieš je to dosť také... no totiž ono ma to vieš napadlo teda vnukla mi tú myšlienku jedno austrálčanka... nieže by som sa s cudzími ľuďmi bavila často ale..."
"S cudzími ludmi.... S cudzími ludmi? Sakra Lumiére zbláznila si sa?!?!"
"Sasuke čo sa deje?"
"Juugo (Džugo) spi ďalej!"
"Je ono je tu Lumiére! Nechodí náhodou s tvojím bratom?"
"Juugo." Zastonal Sasuke.
"Veď ok."
"To je...?"
"Ochranca Lumiére."
"Aha, no dobre to je jedno mám otázku..."
"Ktorá sa snážíš sformulovať už pomali 5 minúť." Konštatoval.
"Je možné aby Itachi bol tma?"
"Čože?!" Vyprskli obaja naraz.
"Ja... bola to blbosť, sprostá myšlienka... ja lenže... on... sa ... teraz... správa... eh, divne a..."
"Pravdobnosť tu byť môže, takže zákaz stretávania Lumiérová."
"Sasuke!!! Nemôžeš mi hovoriť čo mám a čo nemám robiť vlastne to ani nemusí byť pravda a okrem toho..."
"Spomýnala si austrálčanku čo tá s tým ma?"
"No... ona hovorila že vyzeráme ako deň a noc a tak ma to v tedy napadlo vieš ono to totiž... veď vzhlad vlastne nič neznamená.... bola to blbosť."
"Nebola."
"Keby áno tak by si tmou mohol byť pokojne aj ty."
"Zajtra ťa čakám v knižnici o 7 je ti to jasné?" Zavrčal na mňa Sasuke.
"Veď dobre..."

Bol to sprostý nápad! Ako ma to mohlo napadnúť! Sakra! Som nemožná. "Láska? Kde si bola celý deň?" Ako zasiahnutý blesk som sa otočila. Cítila som sa previnilo a to dosť. "Nejdeš von?"
"N-nie, musím ísť za Sasukem n-niečo mi musí vysvetliť."
"Idem s tebou."
"NIE!"
Začudovane sa na mňa pozrel a potom sa zamračil. "Nela... deje sa niečo?"
"Nie,malo by sa?" Kŕčovito som sa usmiala
"Malo, správaš sa divne."
"Je toho na mňa vela, tak zas zajtra..."
"Zajtra?"
"M-hm."
"Dobre, Nela."
"Hm, hm." Rýchlo som sa otočila a bežala do knižnice. Všetko kje zrazu také zvláštne. Teraz keď mám podozrenie...
"Pred očami mi prebehlo svetlo a ja som zamrkala. Čo to bolo? Čo sa to deje?

"Takže si to zhrňme..."
"Sasukéééé! Poveala som že to bol blbý nmápad, asi,... teda určite to je len nejaká hlúposť a..."
"Len preto že môj brat je v posteli asi dobrý neznamená že by si ho mala obraňovať!"
"Ale veď ja ho neobraňujem! Len hovorím že je to blbosť, patril predsa medzi ochrancov!"
"Podstatný je tam ten minulý čas."
"Prestaň do paroma!" Okríkla som ho a on sa pod návalom rozkazu prikrčil. Nechcem mu rozkazovať tak nejak mi to ušlo.
"Viete svetlo to..." Zavrčala som na dievča ktoré sa na mňa pokúšalo prehovoriť. Nemala som na tieto veci náladu.
"Nel-la.."
"Sabrína na veď..."
"Nebola si to náhodou ty koho to napadlo? Nemôžeme si dovoliť ťa stratiť, takže by si sa s ním už nemala stratávať viac ako je nutné a už určite nie sama."
"Itachi nie je hlúpy dojde mu že ho upodozrievam." Vyprskla som.
"Dáme na teba pozor Lumiérová, preto sme sa narodili."
"Sasuke prestaň s tými žvástami nestojím o to aby kvôli mne niekto umieral sakra a okrem toho..." Zatmelo sa mi pred očami a strácala som rovnováho...
Všade tma a krv. Nič iné. Vydesene som sa okolo seba obzerala ale nevidela som nič okrem krvi a tmy. Mŕtve telá, ktoré nejavili akýkoľvek náznak života. Známky po boji, prekúsané krdlá, popalené ruky, odtrhnuté končati zmodravé tváre ako keby niektoré obete utopili, niektoré zase vyzarali tak že ich niekto zabil elektrickým prúdom. "Prekvapená, svetlo?" Vydesene som sa otočila za hlasom ale nikoho som nevidela. "Neochránili sa ich, mala si byť svetlo, večná nádej ale ty si ich nedokázala ochrániť." Vydesene som sa pozrela na ďalšie tela. "Damen, Adrian!" Chcela som tie mená vykríknuť ale pery sa mi takmer ani nepohli, ako by v tranze som sa pozerala na tie mŕtve telá mojich kamarátov, neďaleko nich bola Sabrína, v ruke držala meč, dalšia Engy, osvetloval ju oheň ktorý okolo nej vytvoril kruh, Bonnie, jej modrá tvár, akoby sa ich vlastná moc, ich živly proti nim vzopreli, okkoby ich sila ich zabila. Vydesene som sa stále dookola otáčala keď som zbadala blesky, blesky ktoré preťali ďalšie telo. Zabudla som dýchať, nevedela som ako sa mám nadýchnuť len som tam tak stála. Pozerala som sa na muže v čiernom ako vyťahuje ruku obalenú v bleskoch a jeho obeť padá k zemi. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Čo to má byť?! "Prečo svetlo, prečo si ich neochránila pred temnotou?" Dopadla som na kolená a začala túžiť po kyslíku. No tak nadychni sa! Dychaj! "Prečo? Prečo si ich nechala zomrieť?"
"Nie dosť, prosím!"
"Zomreli len kvôli teba, tvoji priatelia bojovali za teba."
"Nie, nie, NIE!"
"Ale svetlo ešte nepadlo?" Počula som podmanivý hlas muža v čiernom.
"Č--- prečo... prečo si ich všetkých zabil."
"Ale svetielko, ty si im dávala nádej, zomreli len kvôli tebe..." Vytriešťala som svoje oči snažila som pochopiť aspoň jendu vetu čo mi povedal. "Keby si ma nechala zaplniť ich duše tmou a odovzdala by si mi svoju silu, nikto, nikto by nezomrel."
"K-kto si?!"
"Som tvoj zlý sen." Šepol mi do ucha a ohrýzol mi ho. Zalapala som po dychu. Čo je toto za... uchyla?! Do paroma!
"Tak ešte raz ty najväčší žijúci kretén! Kto si?!"
"Ja nie som živý, a kto som... mno." Poklopal si po svojej maske a v otvoroch na oči sa objavil sharingan, napriahol meč podobný ten tomu Sabríninému. "Skap ty odporné svetlo!" Skôr než som zacítila belesť som zbadala čmuhu ktorá sa vrútila medzi mňa a meč. ešte skôr než sa oči môjho záchrancu zatvorili videla som... sharingan!
Do paroma veď toto sa mi už raz snívalo! Ale... keď sa teraz na to tak pozriem, tma teda môže byť aj Itachi ale... sny sú výplod podvedomia, možno len to podozrenie ma núti si niečo také myslieť...
Sasuke:
"NElA!" Zachytil som ju a pozeral na jej uvolnenú tvár. Akoby spala. "Dobre na dnes to rozpustíme, zatial Nelu niekam uložím."
"Ty?"
"Adrián, ja viem že sa ti Svetlo páči ale skús vynechať ten žiarlivý tón, ja som jej ochranco okej?" Zavrčal na mňa ale nechal ma prejsť. Zamilovaný blázon a ešte k tomu sa rachol do svetla...

Umriem a ona sa určite ani potom nezobudí. Stále sa len trasie vďaka svojej nočnej more. Uvažujem nad tým či sa vkradnem do jej podvedomia a zobudím ju ale asi to nie je najlepší nápad. Achojoooooooooo

17. kapitola

17. února 2013 v 19:37 | mončička |  Škola elementov
Veci sa vyvíjajú čoraz rýchlejšie. Hladám svoje zpriazdnené živly. Cítim ich, potrebujem ich, cítim že mi chýba časť mojej sily, ktorú nedokážem nájsť. Je to akoby vám chýbal kúsok vás, nie ako v drbnutých zamilovaných filmoch ale tak nejak inak. Aj keď cítim prepojenia s mojimi živlami nedokážem identifikovať osobu ktorej danej živel patrí. Itachi sa správa naozaj podivne, akoby ani nechcel aby som išla svojou cestou hladača svetla. Na začiatku som ani nechcela ale tak nejak cítim že musím. Je to síce blbosť stále cítiť takéto stupidyty ale tak čo mám robiť? Keď už raz cítim tak to využiť. Sasuke je na nervy zo mna a prakticky vzato zo všetkých. Je to nespoločenský fagan ktorému úmev nič nehovorí. A okrem toho je neuveriteľne opĺzny a perverzný. No tak ale uznajte náj dvojzmysel v slove kretén to už je veľa! To jeho doberanie na účet mňa a Itachiho mi už lezie na nervy a to poriadne! "Áááá! Mne z teba.... LUMIERE!" Kričal zmučene Sasuke. "Jak to že sa to nevieš naučiť, čo je na tom také ťažké!"
"Si to vyzkúšaj TY!" Praskali mi nervy.
"Ja nemám poslanie hladača ale ochrancu takže ma neser a makaj!"
"Veď sa neposer! Ja sa snažím, kurva do piče s tým, JA SA FAKT SNAŽÍM!" Kričala som.
"T- ty... si práve povedala dva "hrubé" vulgarizmy za sebou, bravó, bravó!" Zatlieskal ako idiot a blahoželal mi.
"Zabijem ťa." Zasičala som. "JA ŤA ZABIJEM!" Začala som znova kričať.
"Ale no láska moja, upokoj sa."
"Môžeš s tým láskave prestať?" Prskala som.
"A s čím svetielko moje?"
"Prestaň!"
"Si si istá Nelinka- chan?"
"OKAMŽITE PRESTAŇ!" Nerada som používala svoju schopnosť ovládania jeho tela ale už som bola dosť na nervy aj bez neho. K tomu to Itachiho vadné správanie. Fakt sa už v ňom nevyznám, správa sa otrasne. A- a- a-... Bože, zabi ma!

"Čo ťa trápi, Lumiérová?" Nadvihla som pohlad od knihy, ktorá hovorila o starých legendách.
"Nič." Zavrčala som.
"Takže ide o Itachiho?"
"Nemôžeš sklapnúť?!"
"To je rozkaz?" Spýtal sa ma neisto.
"Nie, ja ti nechcem rozkazovať! Ja len... ty... fakt, musíš byť tak otravný?"
"Ja že som otravný Lumiére." Prišpendlil ma na stoličku.
"Áno! Nesmierne!"
"Pche!" Zlovestne sa na mňa pozrel a potom začalo to najhoršie peklo na svete. on. MA. ZAČAL ŠTEKLIŤ!

Prechádzali sme sa s Itachim po Sydney. Je to skutku očarujúca krajina. Uchvatná, vzrušujúca, exotická... všade je teplo, more, mušle....
"Och prosím..." Prišla k nám jedna austrálčanka. Obaja sme sa na ňu otočili. "M-mohli by ste mi zapózovať? Stenádherný pár, ako deň a noc!" Obarene som tej austrálčenke zapozovala s Itachim. Deň a noc.

"Sabrína!" Počula som zmučený Adriánov hlas.
"Adriááán!" Zavelila som a vošla do našej izby. Zdesene sa na mňa pozrel s tušákom že mu nejak psychicky či fyzicky ublížim. "Ja sa tejto ženskej bojím!" Zafňukal. Prešiel okolo mňa a ja som takmer spadla z nôh. Ten pocit na- naplnenia. Počkať! Adrián je môj spriaznený živel vody? "Halóóó! Nela, nečum naňho tak, máš chalana!" Volala na mňa sabrína keď Adrián zatvoril dvere. A zase! Ten POCIT! Hergot, takže Sabrína je môj smiarznený element ohňa?!?!

"Sasukéééé!" Sasuke si čítal kroniku Uchiha a spadol zo stoličky.
"Krista, Lumiére!!!"
"N-našla som smiaznené elementy!"
"Koho?"
"Sabrína a Adrián!"
"Adrián a Sabrína? Namajú dostatočne veľkú chakru na to aby boli spiaznenci svetla." Oponoval mi.
"Ale ja viem že sú to oni! Cítim to!" Sasuke si povzdychol a vytiahol nejakú starú knihu, začal v nej listovať až nakoniec zastavil na jednej strane. Sasuke prekvapene pootvoril ústa a potom na mňa pozrel. "Teoreticky... povedzme že Adrián a Sabrína sú smiaznené živly avšak ich chakra nie je dostatočne silná... stáva sa to raz za 5000 rokov, čiže naozaj nie často... sa stáva že.... etó... že máš dvoch smiaznevcov jedného živlu." Prekvapene som zamrklala. Zo ako fakt? Prečo musí byť všetko také zamotané?? "Môžem povedať Sabríne kto vlastne je?"
"Hm."
Povzdychla som si a pripravovala som sa na to ako to Sabríne vysvetlím...

"Čože?!"
"No... vieš Sabrínka.... nechceš sa upokojiť?"
"Veď to je... to je..." Uzkostlivo som sa pripravovala na to ako mi povie že som blázon, že nepríjme svoj osud..."... To je UCHVATNÉ!!!!!" Zarazne som sa na ňu usmiala, nečakala som takúto reakciu, bola som za to rada, Sabrína bola veľmi aktívna, hneď sa snažila zistiť, čo a ako... vela som jej o tčom povedať nevedela. Povedala som jej o mne a o Zakriovcoch, Uchihovcoch... proste všetko čo som vedela. De)n a noc... Vŕta mi to v hlave celú noc. Prevalujem sa, neviem zaspať prosím snáď všetky sily aby ma uspali. "Nelááá!" Okríkla ma Sabrína potichu. (to sa dá :O) "Prestaň sa prevalovať, nemôžem kvôli tebe spať!"
"Prepáč ja len..."
"Tak čo ťa trápy?"Rezignovala.
"Vieš... etó..."
"Čo kurva znamená to tvoje etó?"
"To je Sasukeho ETÓ!"
"Aha a ty určite ani netušíš čo to znamená."
"Používa to v tedy keď vysvetluje niečo zložité--- a je to nákazlivé!"
"Chjo, dievča byť zamilovaná do 2 bratov...."
"Čože?! Hráblo ti?: Ja Sasukeho neznášam, nemôžem ho vystáť!"
"Ahá odkedy znamená slovo neznášam nesmierne ma priťahuje?" Nevedomky som otvorila usta, zbledla zatvorila ústa a urazene som si lahla znova do postele. "Ale no tak Nel, povedz čo sa deje?"
"Deň a Noc." 3epla som.
"A čo s tým?"
"Povedali mi že s Itachim vyzeráme ako deň a noc..."
"A ty si myslíš..."
"Ja neviem čo si myslím Sabrína, fakt netuším! Neviem čo si mám myslieť kurva... ja fakt neviem! Neviem neviem neviem, viem že Itachi sa v poslednej dobe správa divne, viem že nechce aby som plnila svoju úlohu hladačky svetla ale to ešte nič neznamená ja.... naozaj neviem čo si mám myslieť!" Zafňukala som. "Ja naozaj neviem."
"Musíš to povedať Sasukemu!" Zavelila.
"Alé..."
"Hneď, musí o tom vedieť ako tvoj priamy ochranca o tom musí byť informovaný!"
"Teraz hned?"
"ANO!"
"Ale... etó---"
"Hneď!"
"Je jedna hodina!"
"Hneď!"
"veď dobre už idem....