15 kapitola

26. ledna 2013 v 21:48 | mončička |  Škola elementov
Sasuke:
"Vieš ju vystopovať?" Spýtal sa ma Itachi pri hádzaní zbraní do svojej tašky.
"Samozrejme že viem." Zavrčal som a spustil som v hlave pátranie. Podarilo sa mi dostať sa d jej hlavy. Vycítil som priestor a okolie. "Je v sklade."
"Tak na čo čakáš, makaj choď si po veci a ideme na to, nie?"
"Je tam Danzou." Šepol som. Jeden z najnebezpečnejších bojovníkov a žial bol na strane tmy.
"Nie je náhodou tvojím životným poslaním to dievča chrániť?"
"Len som ťa chcel varovať." Odvrkol som a rozbehol sa ku sklepu.

Nela:
"Dosť." Zakričala som asi po stý raz. Muž ovládal vodu a už asi po desiaty raz mu ju namagčal do plúc, hneď na to moje plúca prepichol a voda vyšla von. Dusil ma týmto spôsovom síce len päť minút ale bola som z toho mimo. Nebola som zvyknutá na takú bolesť. "NELA!"
Sasuke:
"Dosť!" Počul som jej kvílenie. Zdá sa, že Dárius sa na uzde nedržal a mučil svetlo svojim ostrielaným spôsobom. Musím si pohnúť. Musím. Itachi bol hneď vedľa mňa a tiež nevyzeral zrovna pokojne. Žeby mu na Nele naozaj záležalo?? "NELA!" Vykríkol som a vydesene som kontroloval jej stav. "Sharingan." Šepol som si pre seba a aktivoval svoje oči. Zamračene som si prezrel Dáriusa.Ovládal vodu čo bolo dosť blbé pretože voda bola silnejšia než oheň a z mojou bleskouvou chakrou... naozaj napotrebujem Neline dotieravé otázky a pokial jej budem znova mazať pamäť jej mozog by sa mohol kompletne zdegenerovať a ona by mohla začať mentálnymi chorobami typu: debilita, redardácia a demencia. Tak ale čo mám robiť? "Mangekyu Scharingan." Dostal som zo seba. Neznášal som keď som musel používať tento typ sharinganu. Ničil ma, psychicky fyzicky. Kedykoľvek som ho použil nebolo isté či to prežijem. "Amateras!" Vykríkol som. Z mojho oka vytiekla krvavá slza a z rúk mi vyšlahol čierny oheň nazývaný amaterasu. Prakticky vzato neuhasiteľnýa spálil všetko, kov, drevo, múr.... jednoducho všetko. Počul som ako Nela zdesene zalapala po dychu ale to som momentálne neriešil, pretože stihli doraziť ďalší. Itachi bol vonku a práve bojoval so štyrmi elementmi. Úprimne povedané ak toto zvládne tak ho uznám. Proti mne sa práve rozbeholi muž a žena. Žena ovládala vzduch muž vodu. Spojili svoje živli a vytvorili okolo mňa ladová skrinku. Nemohol som sa ani pohnúť. Potom prišiel ešte jeden. Zem. Spoji silu z vodou a lad obalilo drevo. Áno toto je možné, samotný užívateľ zeme nemôže vytvoriť hmotu stromu len za pomoci vody dokáže vytvoriť niečo takéto. Tak isto je to z ľadom. Cítil som Nelino zdesenie. Cítil som dokonca letmý strach o mňa *čo mi mimochodom celkom zalichotilo* "Sasuke!" Vykríkla zdesene a rozbehla sa ku mne. "Sasuke!" Búchala do ľadu, ktorý vyzeral byť tenulinký bol dokonale priesvitný Nelu som videl úplne normálne ale v skutočnosti bol hrubý tak 20 cm. "SASUKE!" Skríkla znova a jej chakra neprirodzene zakmitala. Začalo sa v nej už konečne prebúdzať svetlo?? V jej očiach zaiskrilo a znava tresla do ľadu. Rozštiepil sa na maličké kúsošky, ktoré ani nešlo vidieť. Prvý náznak svetla v nej sa objavil: Sila! Bol som nahnevaný za to že ma musela zachraňovať baba a ešte k tomu baba ktorú som vlastne mal chrániť ja! Ale dostať sa z ľadovej gule... to je v podstate nemožné. Moje amaterasu dokáže spáliť všetko ale voda... voda sa jednoducho nedá spáliť! Síce voda nedokáže uhasiť amaterasu, čierny oheň nedokáže vodu zapáliť. Tieto dva elementy na seba jenoducho nereagujú. V tej istej chvíli ako sa ladová skrina v ktorej som bol uveznený roztrieštila dorazil Itachi. "Musíme si pohnúť, Danzou o chvílu príde." Hlesol, Nela klesla vyčerpaním k zemi. Bolo mi jasné že prvé príznaky svetla vyčerpávjú a keď vezmeme do úvahy že ešte predchvíľou jej plúca prežívali horor má oprávnenie byť vyčerpaná na smrť. Vyšvihol som si ju na ruky a bežali sme s bratom naspäť na internát.
Nela:
"Itachi?" Krátko sa usmial a ďalej mi prikladal na čelo studený obklad. "Č- čo to bolo?"
"Pamätáš sa?"
"Byakugan, Sasuke, ty, Zakryovci...."
"Už si v bezpečí, nikto ti neublíži, dobre? Neboj sa."
"A- ale Adrian a D-damen, oni...."
"Ešte neobjavili vo svojich očiach bayakugan, Nela..."
"Objavili, raz keď som sa zamkla v izbe, Adrian sa nasral, vyrazil dver-re a,a, a, bože tie oči." Šepla som zdesene.
"Počkaj, Adrian mal v očiach byakugan?!"Pod návalom hlasitosti som sa jemne prikčila.
"A-ano."
"Sasuke!" Zavolal do chodby.
"Hm?"
"Pod dávať na svetlo pozor,"
"už aj ty?" Itachi nechápavo nadvyhol obočie, potom si povzdychol pozrel na Sasukeho a kývol mojím smerom. Pozerala som ako zmizol v dverách a ako ma Sasuke pobavene pozoruje. "No čo Lumiére?"
"Vysvetli to Sasuke a TO HNEĎ!" Cítila som ako ztuhol.
Sasuke:
"....A TO HNEĎ!" Ztuhol som. Som jej ochranca a sila svetla sa ukázala v druhej fáze. Mohla nám ochrancom rozkazovať. Či by som chcel alebo nie, musím jej všetko vysvetliť. Bol to zvláštny pocit. Kedysi som svoje telo nemohol ovládať keď bola v nebezpečenstve. V tedy mmoja prísaha že ju budem chrániť začne reagovať a núti ma moju prísahu splniť ale teraz? Budem ju musieť počúvať na slovo ako taký pes! Odfrkol som si, toto sa mi nepáči. "Čítala si tú knihu?"
"Nehovor mi že aj ty veríš takým hlúpostiam typu, svetlo, ochrancovia, tma, hladači svetla..."
"Je to pravda svetlo."
"Okej, toto už predstáva byť vtipné, z-zavolám ti pomoc Sasuke, z-zavolam na psychiatrium, určite ti pomôžu, neboj sa." Vytreštil som oči. To myslí vážne? To dievča je ale číslo!
"Nela prestaň hysterčiť vysvetlím ti."
"Nie! Ticho! Mlč..."
"ale..."
"MLČ HOVIRÍM!" Podnávalom silného rozkazu som sa až prikrčil. Jazyk sa mi zviazal a ja som nemohol vydať ani hláska. "Sasuke? Sasuke! Sasuke čo je s tebou, čo sa deje?!" Vravela čím ďalej tím vydesenejšie. "Sasuke, povedz mi, čo všetko vlastne dokáža byakugan?"
Jazyk sa rozviazal a ja som mohol pohnúť ústami. Bol to celkom oslobojúci pocit. "Byakugan, veľmi ušlachtilá očná technika, vďaka nej môžeš vidieť protivníkovu chakru. To... dúfam vieš čo je..."
"Pokiaľ som správne pochopila to učivo malo by to znamenať, že majo chakra je obmedzená a ak budem privela používať svoj živel môže ma to zabiť."
"Správne, keď máš za protivníka používatela byakuganu, je úplne jedno ako veľmi si dobrá v hraní energie, prekukne to pretože to vidí. Do rúk môže svoju chakru nahromadiť a vytvoriť tak juken (džuken) ."
"Ju.. čo?"
"Juken, jeiným dotykom ti môže blokovať chakru na určitom mieste, preto je veľmi nebezpečné bojovať proti Zakryovcom."
"Dobre, je to blbosť! Neboj Nela nič také ako svetlo nie je. Ty nie si žiadny hladač ani pátrač, len klud..."
"Trpíš samomluvou??"
"Buď ticho!" Zvrieskla a mne sa opätovne zviazal jazyk. Toto je nekonečné. Ona je sprostá a tým sa všetko vysvetluje. "Nela... vyskúšaj sa upokojiť." Povedal môj brat ktorý ani neviem ako sa tu objavil.
"Itachi?"
"Vyzerám snáď ako santa klaus?" Odpovedal podráždene. Ja som sa len bez slova postavil a odišiel z izby. Naozaj ma vôbec nezaujímalo ako jej to vysvetlí. Keď som išiel okolo neho naznačil som mu len že už sa objavuje druhá schopnosť.

NELA:
Zlý sen, toto je len ďalší zly sen... počkať sen? Sny týchto typov som už párkrát mala, je... je možné že by Sasuke nebo padnutý na hlavu. "Sasuke ti to vysvetlil?" Prelomil ťaživé ticho Itachi.
"Hm, ale aj tak... ste si istý že nie ste nejak mentálne narušený?"
"Poôsobím tak?"
"T-to nie, ale..."
"Tak vidíš, pozri keby sme ťa klamali, ako je potom možné že byakugan existuje, ako je možné že sa v tebe objavila priam nadprirodzená sila ako je možné že tvoje podvedomie ti ukazovalo minulosť a možnú budúcnosť týchto okolností. Si svetlo Nela, zbytočne sa tomu brániš, len ty a nikto iný nás môžeš zachrániť pred tmou. Ochrancovia to bez teba nezvládnu a ani zpriaznené živly nie. Jednoducho potrebujú velitela."
"Jasné a ten veliteľ mám byť ja." Povedala som s nutnou dávkou irónie. "Preboha! Čo ste sa už všetci zblá..." Zasekla som sa v polovici slova pretože Itachiho dokonalá tvár bola len pár milimetrov od mojej. "Nezbláznili a vyskúšaj sa upokojiť, hm?"Jazykom mi prešiel po spodnej pere a ja som ústa prekvapene otvorila. Hm, náruživé bozkávanie to je presne to čo teraz potrebujem. Pomyslela som si a obtočila som mu ruky okolo krku. Zaklonila som hlavu čím som mu umožnila lepší prístup k môjmu krku, ktorý ihneď využil. Perami a jazykom skúmal celý môj krk až si našiel miestočko kde ma označiť. Keď si zaril zuby do môjho krku zavzdychala som pod návalom slasti. Spokojne zavrnel a vytváral si vlhú cestičku k môjmu uchu, ktoré ziež veľmi jemne pohrýzol a následovne ho olýzol. Tento postup zopakoval ešte raz a potom sa opäť začal venovať mojím perám spojili sa dravo a hladovo. Zatial čo jeho pery a jazyk pečovali o moju pokožku, moje ruky si stihli premapovať skro každý milimeter jeho tváre, krku, brucha, pŕs aj chbrtu. Zaznamenala som ako jeho ruky zablúdili pod moje tričko a mapujú si cestu k mojim prsiam. Uškrnula som a vyhrnula som mu tričko. Zastonala som keď moje prsia zmáčkol vo svojich dlaniach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sissa sissa | 27. ledna 2013 v 8:56 | Reagovat

daj ešte dneska prosím ďalšiu začínato byť viac než zaujímavé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama