14. kapitola

19. ledna 2013 v 12:05 | mončička |  Škola elementov

"sasuke?" Spýtala som sa ho zarazene. Bol v knižnici? To fakt?
"Ahoj Nela." Sánka mi dobreže nespadla na zem on bol mily!
"Čo tu robíš?" Spýtala som sa ho, síce nesmelo ale spýtala.
"Nela čo si myslíš čo by som asi tak robil v knižnici?"
"Ehm študoval?" Kneď ako som to povedala vypukol v strašný smiech.
"T-ten bol dobrý fakt Nela!" Smial sa a ostatný sa na nás začudovane pozerali.
"Nechápem čo je tu také smiešne."
"Som tu preto aby som nasral brata, samozrejme."
"Čo máš vlastne proti Itachimu." Vzdychla som si.
"Celý problém je v tom že ho vôbec nepoznáš Nela, ale no nič... nebudeme sa tu o tom dohadovať. Viem že môj brat má niečo do seba ale... mno je tvoja vec s kým vlastne chodíš." Pokrčil nakoniec ramenami. Fajn, absolútne nechápem, ale fajn. "Čo to čítaš?"
"Nič," Odvetil a rýchlo knihu zavrel.
"Ale no tak Sasuke, čítaš po taji romantiku alebo prečo mi to nechceš povedať?"
"Ničomu nerozumieš Lukmiére."
"Dobre, saske, ja viem že z teba asi určite nedostanem kto ma to v tedy vlastne napadol," Prekvapilo ma ako stuhol. "Ale prosím ťe tie oči ktoré mal ten pán, čo to bolo? Prosím ťa viem že o tom niečo vieš, pvedz mi o tom!"
"Ja ťa asi naozaj nedonútim zabudnúť čo?" Zaporne som pokrútila hlavou. "Hovorila si mi že vieš kto ťa napadol. Spomeň si. A teraz keď máš podnet premýšlať ja pojdem."
Zartracený Uchiha! Zabila by som ho. Zabila, prisahám Bohu že áno! Sadla som si na miesto kde sedel a buchla som o stôl. A potom som si všimla knihu ktorú si tu zabudol. S úšlebom som ju zobrala a požičala. Zavrela som sa v izbe a lahla som si na postel. "Je Nela kde si bola?" Spýtala sa ma Sabrína "V knižnici a ty? Kam sa chytáš?"
"Idem von s..."
"Oskarom?" Bolo vtipné pozerať sa na to ako rapítdne zčervenala jej hnedá pokožka.
"Ako vieš?"
"Už dlhšie to medzi vami iskrí neviem čo sa čuduješ. A myslím že O taký rok sa Bonnie dá dokopy s Damenom a Engie čo chvíľa s Oliverom." Pokrčila som ramenami.
"Ty si teda, ty by si sa ešte mohla dať dokopy s adriánom a boli by sme skvelá parta!"
Povzdychla som si. "Sabrína prosím povedz mi čo mám proti Itachimu?"
"Neviem, nepáči sa mi."
"Podľa mňa je sexy." Prehlásila som.
"A podľa mňa ťa využíva Nela, ja nwm, si si istá že ťa nechce len do postele?"
"Bože Sabrína aj keby, tak čo mno, ja k nemu tiež necítim nejakú bohvie ako veľkú lásku ale je mi s ním dobre, chápeš? Pozri nie som dońho zamilovaná tak šialene ako ty do Oskara, a nie, prestaň sa červenať a áno viem to, mám ho rada, mne to stačí, neverím v niečo také ako je láska o ktorej píše sheakspire."
"Ale veď... prečo v niečo také neveríš?"
"Pretože je to hlúposť a teraz už bež lebo nestihneš rande."
"ešte sa o tom porozprávame Nela." Oznámila mi a potom zmizla. Chjo, nechápem prečo chcú všetci riešiť moju neschopnosť milovať. Opäť som sa rozvalila na posteli a otvorila som knihu. Zarazene som začala čítať. Boli to rôzne povesti by som povedala. Súbor príbehov kde bolo hlavnou postavou svetlo a tma. Dobro a zlo. Svetlo vždy vyhralo.
Svetlo, a tma; dobro a zlo; biela a čierna.
Píše sa rok 448 pred Kristom. Tento rok by sa opäť malo nájsť svetlo resp. Hladač svetla. Objavý sa len raz za 1000 rokov aby opäť porazilo tmu. Aby odstránilo zlo z tohoto sveta. Tento deň by sa svetlo malo narodiť. V tento deň tma zaútočí na dedinu kde sa má dieťa narodiť. V tento deň tma vyzabíja každé novonarodené dieťa. Zabije aj svetlo? A ak nie dokážu ochranci zabezpečiť že svetlo zachráni svet pred tmou?
421 pred Kristom. Svetlo bojuje proti zlu. Musí nájsť 4 elementy, znovu obnoviť piaty element (blesk) a spojiť tieto elementy. Len s nimi môže byť kompletná a svetlo získa svoju silu. Musí už len nájsť zpriaznený oheň a blesk. Pokial ho nenájde svet znava zanikne do tmy a bude ticho čakať na ďalšieho spasitela...
Ochrnacovia:
Títo muži či ženy majú špeciálne schopnosti a majú za úlonhu chrániť svetlo. Je to ich povinnosť. Presne ako svetlu zdeliť jeho posolstvo. Majú za úlohu svetlo nájsť, bojovať zaň a taktiež preňho zomrieť. Ä.
"Do paroma prečo je tá stránka vytrhnutá?!" Mrmlala som naštvane keď v tom? "Čo to je? Zlepená stranka, hm, to aby som to preskúmala...." Zobrala som kapesný nožík a pomali rozrezávala polky. Vyjavene som pozerala na biele zlovestné oči. "Č-čo to?! Byakugan..." Prečítala som si udivene. "Vlastní ho klan Zakri. Počkať! Z-zakri? Damen, Adrian oni... to oni....?"
Sasuke:
"K-kniha!" Dostal som zo seba vydesene. Nie! Tomusí byť vtip! NELA! Ani netušíš v akom si nebezpečenstve!

Nela:
Divné to svetlo, už zase blyká! A teraz dokonca zhaslo úplne! Zobrala som mobil a svietila som si mobilom keď som zrezu v mobile zbadala otrasný odraz. Bolo to... ani neviem či zviera alebo človek. A... bože byakugan... Potom som len ucítila tupú bolesť na hlave a to bolo všetko.

Sasuke:
Do riti! Č-čo mám urobiť? O-ona je svetlo! Nemôže zomreť! Mám inú možnosť? Nie nemám. Pomyslel som si zmučene a zaklopal na bratove dvere. " môj malý pošetilý bratríček."
"itachi... potrebujem pomoc."
"Pomoc? Ty?"
"Nela je v nebezpečenstve, ona zobrala mi knihu života."
"Si robíš srandu Sasuke." Zreval na mňa a ja sa ani nedivil. Zaslúžil som si to.
Nela:
"Adrian? To ty si ma v tedy napadol že?"
"Problém je v tom že ja nie som Adrian."
Sasuke:
"Doriti Sasuke ako si mohol urobiť takú hlúposť." Napäto som pozoroval ako jeho amulet živlu naberá viac farieb. "Myslíš že už čítala o byakugane?"
"Zakri ju napadol Itachi."
"a prečo o tom sakra nič neviem?!"
"Pretože ty nie si..."
"Ochranca? Sasuke býval som ním viem čo to obnáša. A taktiež viem čo jej Zacharyovci môžu urobiť takže čo keby sme prestali postávať a išli ju zachrániť."
Nela:
"A kto po tom si, Si damen?"
"Nie Svetlo, som tvoj zlý sen."
"Nehovor mi že veríš tým žvástom z tej knihy."
"Ktokoľvek o nás číta, vždy sa to dozvieme, objavíme a zabijeme toho kto to čítal a to že si svetlo ti nepomôže."
"Takže veríš tejto fraške?"
"Ochrancovia ťa tuším ešte ani nezačali pripravovať na boj. Ešte dokonca ani nevieš kto si." Uchechtol sa a ďalej si ma prezeral. "Vieš svetlo keď ťa zabijem, mohol by som noc potešiť a možno ku mne bude zhovievajšia."
"T-ty si úplný psychopat, Schizofrenik!" Zjačala som. Čo má toto byť, prečo tomu tento človek verí. Veď sú to len hlúpe povesti, do paroma! "Myslíš?"
"Samozrejme že si to myslím! Kto si do paroma?!"
"Myslím že som ti na to už odpovedal." Zavrčal mi do tváre a pár jeho slín mi dopadlo na tvár. FUJ! Čo odo mňa tento schyzofrenik chce?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Naru-chan Naru-chan | 20. ledna 2013 v 13:52 | Reagovat

Veď dobre, dobre. Už píšem komentár. A... KONEČNE sa tam niečo deje MOMO! KONEČNE, takže neverím že by si teraz s písaním prestala to ti neverím mno a keď už sme pri tom tak stepuj napísať ďaljšiu! Jasné?!? No inak krása ako vždy :D

2 Sisa Sisa | 26. ledna 2013 v 8:44 | Reagovat

Ozývam sa kozička moja! KOmenty väčšinou nepíšem ale že si to ty, no... do paroma daj tú poondiatu kapitolu už dnes, ja nem´m čo čítať a od včera som závisla na tvojej poviedke takže ma neser mikáčik a daj ďalšiu! :D

3 mončička žuvačka mončička žuvačka | 26. ledna 2013 v 8:46 | Reagovat

Sisááá! To že sa poznáme osobne ešte neznamená že máš povolenie mi hovoriť kozička Syslík <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama