13. kapitola

13. ledna 2013 v 19:01 | mončička |  Škola elementov
Všade tma a krv. Nič iné. Vydesene som sa okolo seba obzerala ale nevidela som nič okrem krvi a tmy. Mŕtve telá, ktoré nejavili akýkoľvek náznak života. Známky po boji, prekúsané krdlá, popalené ruky, odtrhnuté končati zmodravé tváre ako keby niektoré obete utopili, niektoré zase vyzarali tak že ich niekto zabil elektrickým prúdom. "Prekvapená, svetlo?" Vydesene som sa otočila za hlasom ale nikoho som nevidela. "Neochránili sa ich, mala si byť svetlo, večná nádej ale ty si ich nedokázala ochrániť." Vydesene som sa pozrela na ďalšie tela. "Damen, Adrian!" Chcela som tie mená vykríknuť ale pery sa mi takmer ani nepohli, ako by v tranze som sa pozerala na tie mŕtve telá mojich kamarátov, neďaleko nich bola Sabrína, v ruke držala meč, dalšia Engy, osvetloval ju oheň ktorý okolo nej vytvoril kruh, Bonnie, jej modrá tvár, akoby sa ich vlastná moc, ich živly proti nim vzopreli, okkoby ich sila ich zabila. Vydesene som sa stále dookola otáčala keď som zbadala blesky, blesky ktoré preťali ďalšie telo. Zabudla som dýchať, nevedela som ako sa mám nadýchnuť len som tam tak stála. Pozerala som sa na muže v čiernom ako vyťahuje ruku obalenú v bleskoch a jeho obeť padá k zemi. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Čo to má byť?! "Prečo svetlo, prečo si ich neochránila pred temnotou?" Dopadla som na kolená a začala túžiť po kyslíku. No tak nadychni sa! Dychaj! "Prečo? Prečo si ich nechala zomrieť?"
"Nie dosť, prosím!"
"Zomreli len kvôli teba, tvoji priatelia bojovali za teba."
"Nie, nie, NIE!"
"Ale svetlo ešte nepadlo?" Počula som podmanivý hlas muža v čiernom.
"Č--- prečo... prečo si ich všetkých zabil."
"Ale svetielko, ty si im dávala nádej, zomreli len kvôli tebe..." Vytriešťala som svoje oči snažila som pochopiť aspoň jendu vetu čo mi povedal. "Keby si ma nechala zaplniť ich duše tmou a odovzdala by si mi svoju silu, nikto, nikto by nezomrel."
"K-kto si?!"
"Som tvoj zlý sen." Šepol mi do ucha a ohrýzol mi ho. Zalapala som po dychu. Čo je toto za... uchyla?! Do paroma!
"Tak ešte raz ty najväčší žijúci kretén! Kto si?!"
"Ja nie som živý, a kto som... mno." Poklopal si po svojej maske a v otvoroch na oči sa objavil sharingan, napriahol meč podobný ten tomu Sabríninému. "Skap ty odporné svetlo!" Skôr než som zacítila belesť som zbadala čmuhu ktorá sa vrútila medzi mňa a meč. ešte skôr než sa oči môjho záchrancu zatvorili videla som... sharingan!

Celá spotená som vstala z postele. "3 hodiny ráno, no super!" Na nočné mory som bola zvyknutá nerobila som z toho vedu len ten sharingan ma rozrušil. V poslednej dobe sa mi snívalo skôr o tých bielich očiach s navretými žilami a nie o sharinganoch do paroma. Čo mal tento sen znamenať?! Prečo zrovna sharingan?! Čo boli tie biele oči, prečo ma nočné mory prenaslendujú, prečo ma oslovujú svetlo, čo to má byť?! Nerozumiem tomu čo sa so mnou deje, čo sa deje s ostatnými ja... tomu fakt nechápem!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Naya Naya | 25. ledna 2013 v 15:47 | Reagovat

si talent

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama