Leden 2013

HAITUS- 3 týždne!!!

28. ledna 2013 v 20:20 moje kecy
KLAMAŤ SA NEVYPLÁCA!!!
MILÍ MOJI, OKLAMALA SOM FOTROVCOV A MÁM ZARACHA NA POČÍTAČ 3 TÝŽDNE!!! Plačící
Mno... pokúsim sa buť na nete pomocou mojho notebook-u ale neviem či mi aj ten nevezmú, to ešte nwm! Takže len upozorňujem že blog bude tým pádom pozastavený....
Ja viem že haitus bol len nedávno a tí čo sem chodia- asi tak tí 6 čo sa dokopali napísať kometár- je mi to ĺutu tí čo koment nenapísali: Hahaha, vy svine jedny to máte za to!!!
Dobre tak milujem vás a o 3 týždne (možno aj skôr Mrkající) napíšem ďalšiu kapču!!!
Mončička alias MOMO!!!

16 kapitola

27. ledna 2013 v 21:34 Škola elementov
"Ty to chceš ja to chcem, tak v čom je problém..." Stonala som a moje nohy sa roztiahli ešte viac.
"V ničom." A na jeden príraz bol vo mne až po koreň zalapala som po dychu, bol to dosť veľký vpád. :D Pohla som proti nemu panvou a mala som chuť rozpustiť sa blahom. Prevzala som iniciatívu, vysadla som si naňha, prirážala a jazykom som sa starala o jeho rúžové bradavky. Itachi stonal pod mojím až vražedne pomalým tempom ale zároveň si užíval moju starostlivosť. Chytil ma za boky a začal si sám udávať tempo. Cítila som, že už dlho nevydrží a vyvrcholí, rýchlo som sa z neho vysunula a môj priechod do maternice som nahradila ústnou dutinou. Jazykom som mu sťahovala a naťahovala tenku kožičku a rýchlymi dobre odskúšanými pohybmi som ho priviedla do orgasmu....
Sasuke:
"Hm, stavm sa že spolu tí dvaja sexujú," Šopol som si pre seba a pokračoval som v ceste.
"Sasuke-sama!"
"Minari, čo sa deje?"
"J-je to pravda, svetlo! Ona... naozaj sa znovu prebúdza?"
"Je to pravda a povedz to aj ostatným."
"H-hai." (ano)

Nela:
"To bolo fajn." Pomyslela som si a nachala sa Itachim vtiahnuť do objatia.

"Do riti!" Zanadávala som keď som si všimla koľko je hodín, za chvílu mám vyučovanie! Vyskočila som z postele a hladala som svoje oblečenie. Po dlhšom hladaní som ho aj našla. Pozrela som sa na spiaceho Itachiho a musela som sa usmiať. Bol zlatý. Poslala som mu vzdušnu pusu a rýchlo som sa hnala do mojej izby. "Ale, ale..."
"Sabrína, buď ticho." Zavrčala som a začala si baliť veci. "Kde je Bonnie a Engie?"
"Už odišili." Asi musela počuť ako som si vydýchla. "A to si fakt myslíš že im to nedošlo?" Pobavene pozerala teraz na moju tmavočervervenú farbu pleti.
"Nemáme my dnes náhodou anatómiu?" Sabrína zbledla. Momentálne robíme praktocké cvičenia typu: pytvanie. Sabrína toto z duše nenávidela. "TY!" Pobavene som sa zasmiala a bežala na hodinu so Sabrínou v pätách.
"Adrián!" Zakričala som naňho a zozadu som naňho skočila a obtočila si nohy okolo jeho pásu.
"N-nela." Vykoktal.
"No né, on si pamätá moje meno! Ty kokos!" Povedala som uznanlivo.
"Ty si fakt blbá." Zhodil ma zo seba a objal ma. "Jáj Lumiérová! Celkom mi chýbal ten tvoj ironický pod tón."
"Mne zas tá tvoja vôňa." Povedala som ale tak potichu aby ma nepočul. Tento taitrlík mi naozaj chýbal. A Damen vlastne tiež. A Oliver a Oskar. Už dlho sme sa tak nejak normálne nebavili a ja som sa rozhodla to napraviť. "Adrián? Nešli by sme nieked von, celá partia a tak ako kedysi?"
"Som za Neli." Musela som sa usmiať. Dialógy s týmto chalanom mi nesmierne chýbali.
"Som rada že sa znova bavíte." Usmiala sa Engie.
"Presne bez vás to už nebolo ono, kto súhlasí?"
"JA!" Zakričali sme všetci naraz.
Po niekoľkých dňoch ma veľmi ťažilo že tajím mojím priateľom tak vela. Chcela by som im povedať kto vlastne som ale nemohla som. Sasuke mi povedal že si to mám zatial nechať pre seba a Itachi s ním súhlasil. Takže som nemohla protestovať. Zoznámila som sa s pár ochrancami a oni ma začali pripravovať na hladanie elementov. Musela som čítať veľa kníh a učiť sa svoju hystóriu. Snívali sa mi rôzne siny ohldne minulosti, ktoré nám mali pomôcť nájsť tmu. Hladač tmy, je možné že o sebe ešte nevie, presne ako ja pred pár dňami ale Sasuke tomu nedáva veľa percent. Myslí si že tma sa už len zdokonaluje v boji. Podľa mna je Sasuke strašný pesimista, ale no čo už. Verím že to dokážeme spolu. Itachi mi pomáha. Stále je pri mne. Učí ma bojovať a snaží sa ma naučiť ovládať moje vnímanie na zpriaznené elementy. Dúfam že táto nočná mora čo chvíľa skončí. Asi som sa ešte nezmienila o tom, že adrián Itachiho (číta sa Itači) neznáša. Totálne sa nenávidia Nevydržia spolu v jednej miestnosti. Nechápem tomu. Damen si naopak s Itachim rozumie dokonca aj Bonnie si na Itachiho zvykla. Sabrína ho nekomentovala. Ozaj už dlho som nespomenula Deidaru a Sakuru a Paida. Zvykla som si na nich, teda dosť mi to trvalo. Sú trošku ehm... nepríjemný mno ale teraz som si ich celkom oblúbila. Nevedia o tom že som svetlo presne ako o tom nevie moja partia. Zatiaľ o tom nikto nevie a ja pochybujem či o tom vôbec niekedy niekto bude vedieť, súboj s tmou mi vyrába strach, depresie a tlak. Už pomaly trpým nespavosťou. Itachi mi samo sebou pomáha, sem tam mi dá liek na upokojenie či na spanie... Je jednoducho dokonalý milenec. Asi som sa doňho zamilovala...

15 kapitola

26. ledna 2013 v 21:48 | mončička |  Škola elementov
Sasuke:
"Vieš ju vystopovať?" Spýtal sa ma Itachi pri hádzaní zbraní do svojej tašky.
"Samozrejme že viem." Zavrčal som a spustil som v hlave pátranie. Podarilo sa mi dostať sa d jej hlavy. Vycítil som priestor a okolie. "Je v sklade."
"Tak na čo čakáš, makaj choď si po veci a ideme na to, nie?"
"Je tam Danzou." Šepol som. Jeden z najnebezpečnejších bojovníkov a žial bol na strane tmy.
"Nie je náhodou tvojím životným poslaním to dievča chrániť?"
"Len som ťa chcel varovať." Odvrkol som a rozbehol sa ku sklepu.

Nela:
"Dosť." Zakričala som asi po stý raz. Muž ovládal vodu a už asi po desiaty raz mu ju namagčal do plúc, hneď na to moje plúca prepichol a voda vyšla von. Dusil ma týmto spôsovom síce len päť minút ale bola som z toho mimo. Nebola som zvyknutá na takú bolesť. "NELA!"
Sasuke:
"Dosť!" Počul som jej kvílenie. Zdá sa, že Dárius sa na uzde nedržal a mučil svetlo svojim ostrielaným spôsobom. Musím si pohnúť. Musím. Itachi bol hneď vedľa mňa a tiež nevyzeral zrovna pokojne. Žeby mu na Nele naozaj záležalo?? "NELA!" Vykríkol som a vydesene som kontroloval jej stav. "Sharingan." Šepol som si pre seba a aktivoval svoje oči. Zamračene som si prezrel Dáriusa.Ovládal vodu čo bolo dosť blbé pretože voda bola silnejšia než oheň a z mojou bleskouvou chakrou... naozaj napotrebujem Neline dotieravé otázky a pokial jej budem znova mazať pamäť jej mozog by sa mohol kompletne zdegenerovať a ona by mohla začať mentálnymi chorobami typu: debilita, redardácia a demencia. Tak ale čo mám robiť? "Mangekyu Scharingan." Dostal som zo seba. Neznášal som keď som musel používať tento typ sharinganu. Ničil ma, psychicky fyzicky. Kedykoľvek som ho použil nebolo isté či to prežijem. "Amateras!" Vykríkol som. Z mojho oka vytiekla krvavá slza a z rúk mi vyšlahol čierny oheň nazývaný amaterasu. Prakticky vzato neuhasiteľnýa spálil všetko, kov, drevo, múr.... jednoducho všetko. Počul som ako Nela zdesene zalapala po dychu ale to som momentálne neriešil, pretože stihli doraziť ďalší. Itachi bol vonku a práve bojoval so štyrmi elementmi. Úprimne povedané ak toto zvládne tak ho uznám. Proti mne sa práve rozbeholi muž a žena. Žena ovládala vzduch muž vodu. Spojili svoje živli a vytvorili okolo mňa ladová skrinku. Nemohol som sa ani pohnúť. Potom prišiel ešte jeden. Zem. Spoji silu z vodou a lad obalilo drevo. Áno toto je možné, samotný užívateľ zeme nemôže vytvoriť hmotu stromu len za pomoci vody dokáže vytvoriť niečo takéto. Tak isto je to z ľadom. Cítil som Nelino zdesenie. Cítil som dokonca letmý strach o mňa *čo mi mimochodom celkom zalichotilo* "Sasuke!" Vykríkla zdesene a rozbehla sa ku mne. "Sasuke!" Búchala do ľadu, ktorý vyzeral byť tenulinký bol dokonale priesvitný Nelu som videl úplne normálne ale v skutočnosti bol hrubý tak 20 cm. "SASUKE!" Skríkla znova a jej chakra neprirodzene zakmitala. Začalo sa v nej už konečne prebúdzať svetlo?? V jej očiach zaiskrilo a znava tresla do ľadu. Rozštiepil sa na maličké kúsošky, ktoré ani nešlo vidieť. Prvý náznak svetla v nej sa objavil: Sila! Bol som nahnevaný za to že ma musela zachraňovať baba a ešte k tomu baba ktorú som vlastne mal chrániť ja! Ale dostať sa z ľadovej gule... to je v podstate nemožné. Moje amaterasu dokáže spáliť všetko ale voda... voda sa jednoducho nedá spáliť! Síce voda nedokáže uhasiť amaterasu, čierny oheň nedokáže vodu zapáliť. Tieto dva elementy na seba jenoducho nereagujú. V tej istej chvíli ako sa ladová skrina v ktorej som bol uveznený roztrieštila dorazil Itachi. "Musíme si pohnúť, Danzou o chvílu príde." Hlesol, Nela klesla vyčerpaním k zemi. Bolo mi jasné že prvé príznaky svetla vyčerpávjú a keď vezmeme do úvahy že ešte predchvíľou jej plúca prežívali horor má oprávnenie byť vyčerpaná na smrť. Vyšvihol som si ju na ruky a bežali sme s bratom naspäť na internát.
Nela:
"Itachi?" Krátko sa usmial a ďalej mi prikladal na čelo studený obklad. "Č- čo to bolo?"
"Pamätáš sa?"
"Byakugan, Sasuke, ty, Zakryovci...."
"Už si v bezpečí, nikto ti neublíži, dobre? Neboj sa."
"A- ale Adrian a D-damen, oni...."
"Ešte neobjavili vo svojich očiach bayakugan, Nela..."
"Objavili, raz keď som sa zamkla v izbe, Adrian sa nasral, vyrazil dver-re a,a, a, bože tie oči." Šepla som zdesene.
"Počkaj, Adrian mal v očiach byakugan?!"Pod návalom hlasitosti som sa jemne prikčila.
"A-ano."
"Sasuke!" Zavolal do chodby.
"Hm?"
"Pod dávať na svetlo pozor,"
"už aj ty?" Itachi nechápavo nadvyhol obočie, potom si povzdychol pozrel na Sasukeho a kývol mojím smerom. Pozerala som ako zmizol v dverách a ako ma Sasuke pobavene pozoruje. "No čo Lumiére?"
"Vysvetli to Sasuke a TO HNEĎ!" Cítila som ako ztuhol.
Sasuke:
"....A TO HNEĎ!" Ztuhol som. Som jej ochranca a sila svetla sa ukázala v druhej fáze. Mohla nám ochrancom rozkazovať. Či by som chcel alebo nie, musím jej všetko vysvetliť. Bol to zvláštny pocit. Kedysi som svoje telo nemohol ovládať keď bola v nebezpečenstve. V tedy mmoja prísaha že ju budem chrániť začne reagovať a núti ma moju prísahu splniť ale teraz? Budem ju musieť počúvať na slovo ako taký pes! Odfrkol som si, toto sa mi nepáči. "Čítala si tú knihu?"
"Nehovor mi že aj ty veríš takým hlúpostiam typu, svetlo, ochrancovia, tma, hladači svetla..."
"Je to pravda svetlo."
"Okej, toto už predstáva byť vtipné, z-zavolám ti pomoc Sasuke, z-zavolam na psychiatrium, určite ti pomôžu, neboj sa." Vytreštil som oči. To myslí vážne? To dievča je ale číslo!
"Nela prestaň hysterčiť vysvetlím ti."
"Nie! Ticho! Mlč..."
"ale..."
"MLČ HOVIRÍM!" Podnávalom silného rozkazu som sa až prikrčil. Jazyk sa mi zviazal a ja som nemohol vydať ani hláska. "Sasuke? Sasuke! Sasuke čo je s tebou, čo sa deje?!" Vravela čím ďalej tím vydesenejšie. "Sasuke, povedz mi, čo všetko vlastne dokáža byakugan?"
Jazyk sa rozviazal a ja som mohol pohnúť ústami. Bol to celkom oslobojúci pocit. "Byakugan, veľmi ušlachtilá očná technika, vďaka nej môžeš vidieť protivníkovu chakru. To... dúfam vieš čo je..."
"Pokiaľ som správne pochopila to učivo malo by to znamenať, že majo chakra je obmedzená a ak budem privela používať svoj živel môže ma to zabiť."
"Správne, keď máš za protivníka používatela byakuganu, je úplne jedno ako veľmi si dobrá v hraní energie, prekukne to pretože to vidí. Do rúk môže svoju chakru nahromadiť a vytvoriť tak juken (džuken) ."
"Ju.. čo?"
"Juken, jeiným dotykom ti môže blokovať chakru na určitom mieste, preto je veľmi nebezpečné bojovať proti Zakryovcom."
"Dobre, je to blbosť! Neboj Nela nič také ako svetlo nie je. Ty nie si žiadny hladač ani pátrač, len klud..."
"Trpíš samomluvou??"
"Buď ticho!" Zvrieskla a mne sa opätovne zviazal jazyk. Toto je nekonečné. Ona je sprostá a tým sa všetko vysvetluje. "Nela... vyskúšaj sa upokojiť." Povedal môj brat ktorý ani neviem ako sa tu objavil.
"Itachi?"
"Vyzerám snáď ako santa klaus?" Odpovedal podráždene. Ja som sa len bez slova postavil a odišiel z izby. Naozaj ma vôbec nezaujímalo ako jej to vysvetlí. Keď som išiel okolo neho naznačil som mu len že už sa objavuje druhá schopnosť.

NELA:
Zlý sen, toto je len ďalší zly sen... počkať sen? Sny týchto typov som už párkrát mala, je... je možné že by Sasuke nebo padnutý na hlavu. "Sasuke ti to vysvetlil?" Prelomil ťaživé ticho Itachi.
"Hm, ale aj tak... ste si istý že nie ste nejak mentálne narušený?"
"Poôsobím tak?"
"T-to nie, ale..."
"Tak vidíš, pozri keby sme ťa klamali, ako je potom možné že byakugan existuje, ako je možné že sa v tebe objavila priam nadprirodzená sila ako je možné že tvoje podvedomie ti ukazovalo minulosť a možnú budúcnosť týchto okolností. Si svetlo Nela, zbytočne sa tomu brániš, len ty a nikto iný nás môžeš zachrániť pred tmou. Ochrancovia to bez teba nezvládnu a ani zpriaznené živly nie. Jednoducho potrebujú velitela."
"Jasné a ten veliteľ mám byť ja." Povedala som s nutnou dávkou irónie. "Preboha! Čo ste sa už všetci zblá..." Zasekla som sa v polovici slova pretože Itachiho dokonalá tvár bola len pár milimetrov od mojej. "Nezbláznili a vyskúšaj sa upokojiť, hm?"Jazykom mi prešiel po spodnej pere a ja som ústa prekvapene otvorila. Hm, náruživé bozkávanie to je presne to čo teraz potrebujem. Pomyslela som si a obtočila som mu ruky okolo krku. Zaklonila som hlavu čím som mu umožnila lepší prístup k môjmu krku, ktorý ihneď využil. Perami a jazykom skúmal celý môj krk až si našiel miestočko kde ma označiť. Keď si zaril zuby do môjho krku zavzdychala som pod návalom slasti. Spokojne zavrnel a vytváral si vlhú cestičku k môjmu uchu, ktoré ziež veľmi jemne pohrýzol a následovne ho olýzol. Tento postup zopakoval ešte raz a potom sa opäť začal venovať mojím perám spojili sa dravo a hladovo. Zatial čo jeho pery a jazyk pečovali o moju pokožku, moje ruky si stihli premapovať skro každý milimeter jeho tváre, krku, brucha, pŕs aj chbrtu. Zaznamenala som ako jeho ruky zablúdili pod moje tričko a mapujú si cestu k mojim prsiam. Uškrnula som a vyhrnula som mu tričko. Zastonala som keď moje prsia zmáčkol vo svojich dlaniach.

14. kapitola

19. ledna 2013 v 12:05 | mončička |  Škola elementov

"sasuke?" Spýtala som sa ho zarazene. Bol v knižnici? To fakt?
"Ahoj Nela." Sánka mi dobreže nespadla na zem on bol mily!
"Čo tu robíš?" Spýtala som sa ho, síce nesmelo ale spýtala.
"Nela čo si myslíš čo by som asi tak robil v knižnici?"
"Ehm študoval?" Kneď ako som to povedala vypukol v strašný smiech.
"T-ten bol dobrý fakt Nela!" Smial sa a ostatný sa na nás začudovane pozerali.
"Nechápem čo je tu také smiešne."
"Som tu preto aby som nasral brata, samozrejme."
"Čo máš vlastne proti Itachimu." Vzdychla som si.
"Celý problém je v tom že ho vôbec nepoznáš Nela, ale no nič... nebudeme sa tu o tom dohadovať. Viem že môj brat má niečo do seba ale... mno je tvoja vec s kým vlastne chodíš." Pokrčil nakoniec ramenami. Fajn, absolútne nechápem, ale fajn. "Čo to čítaš?"
"Nič," Odvetil a rýchlo knihu zavrel.
"Ale no tak Sasuke, čítaš po taji romantiku alebo prečo mi to nechceš povedať?"
"Ničomu nerozumieš Lukmiére."
"Dobre, saske, ja viem že z teba asi určite nedostanem kto ma to v tedy vlastne napadol," Prekvapilo ma ako stuhol. "Ale prosím ťe tie oči ktoré mal ten pán, čo to bolo? Prosím ťa viem že o tom niečo vieš, pvedz mi o tom!"
"Ja ťa asi naozaj nedonútim zabudnúť čo?" Zaporne som pokrútila hlavou. "Hovorila si mi že vieš kto ťa napadol. Spomeň si. A teraz keď máš podnet premýšlať ja pojdem."
Zartracený Uchiha! Zabila by som ho. Zabila, prisahám Bohu že áno! Sadla som si na miesto kde sedel a buchla som o stôl. A potom som si všimla knihu ktorú si tu zabudol. S úšlebom som ju zobrala a požičala. Zavrela som sa v izbe a lahla som si na postel. "Je Nela kde si bola?" Spýtala sa ma Sabrína "V knižnici a ty? Kam sa chytáš?"
"Idem von s..."
"Oskarom?" Bolo vtipné pozerať sa na to ako rapítdne zčervenala jej hnedá pokožka.
"Ako vieš?"
"Už dlhšie to medzi vami iskrí neviem čo sa čuduješ. A myslím že O taký rok sa Bonnie dá dokopy s Damenom a Engie čo chvíľa s Oliverom." Pokrčila som ramenami.
"Ty si teda, ty by si sa ešte mohla dať dokopy s adriánom a boli by sme skvelá parta!"
Povzdychla som si. "Sabrína prosím povedz mi čo mám proti Itachimu?"
"Neviem, nepáči sa mi."
"Podľa mňa je sexy." Prehlásila som.
"A podľa mňa ťa využíva Nela, ja nwm, si si istá že ťa nechce len do postele?"
"Bože Sabrína aj keby, tak čo mno, ja k nemu tiež necítim nejakú bohvie ako veľkú lásku ale je mi s ním dobre, chápeš? Pozri nie som dońho zamilovaná tak šialene ako ty do Oskara, a nie, prestaň sa červenať a áno viem to, mám ho rada, mne to stačí, neverím v niečo také ako je láska o ktorej píše sheakspire."
"Ale veď... prečo v niečo také neveríš?"
"Pretože je to hlúposť a teraz už bež lebo nestihneš rande."
"ešte sa o tom porozprávame Nela." Oznámila mi a potom zmizla. Chjo, nechápem prečo chcú všetci riešiť moju neschopnosť milovať. Opäť som sa rozvalila na posteli a otvorila som knihu. Zarazene som začala čítať. Boli to rôzne povesti by som povedala. Súbor príbehov kde bolo hlavnou postavou svetlo a tma. Dobro a zlo. Svetlo vždy vyhralo.
Svetlo, a tma; dobro a zlo; biela a čierna.
Píše sa rok 448 pred Kristom. Tento rok by sa opäť malo nájsť svetlo resp. Hladač svetla. Objavý sa len raz za 1000 rokov aby opäť porazilo tmu. Aby odstránilo zlo z tohoto sveta. Tento deň by sa svetlo malo narodiť. V tento deň tma zaútočí na dedinu kde sa má dieťa narodiť. V tento deň tma vyzabíja každé novonarodené dieťa. Zabije aj svetlo? A ak nie dokážu ochranci zabezpečiť že svetlo zachráni svet pred tmou?
421 pred Kristom. Svetlo bojuje proti zlu. Musí nájsť 4 elementy, znovu obnoviť piaty element (blesk) a spojiť tieto elementy. Len s nimi môže byť kompletná a svetlo získa svoju silu. Musí už len nájsť zpriaznený oheň a blesk. Pokial ho nenájde svet znava zanikne do tmy a bude ticho čakať na ďalšieho spasitela...
Ochrnacovia:
Títo muži či ženy majú špeciálne schopnosti a majú za úlonhu chrániť svetlo. Je to ich povinnosť. Presne ako svetlu zdeliť jeho posolstvo. Majú za úlohu svetlo nájsť, bojovať zaň a taktiež preňho zomrieť. Ä.
"Do paroma prečo je tá stránka vytrhnutá?!" Mrmlala som naštvane keď v tom? "Čo to je? Zlepená stranka, hm, to aby som to preskúmala...." Zobrala som kapesný nožík a pomali rozrezávala polky. Vyjavene som pozerala na biele zlovestné oči. "Č-čo to?! Byakugan..." Prečítala som si udivene. "Vlastní ho klan Zakri. Počkať! Z-zakri? Damen, Adrian oni... to oni....?"
Sasuke:
"K-kniha!" Dostal som zo seba vydesene. Nie! Tomusí byť vtip! NELA! Ani netušíš v akom si nebezpečenstve!

Nela:
Divné to svetlo, už zase blyká! A teraz dokonca zhaslo úplne! Zobrala som mobil a svietila som si mobilom keď som zrezu v mobile zbadala otrasný odraz. Bolo to... ani neviem či zviera alebo človek. A... bože byakugan... Potom som len ucítila tupú bolesť na hlave a to bolo všetko.

Sasuke:
Do riti! Č-čo mám urobiť? O-ona je svetlo! Nemôže zomreť! Mám inú možnosť? Nie nemám. Pomyslel som si zmučene a zaklopal na bratove dvere. " môj malý pošetilý bratríček."
"itachi... potrebujem pomoc."
"Pomoc? Ty?"
"Nela je v nebezpečenstve, ona zobrala mi knihu života."
"Si robíš srandu Sasuke." Zreval na mňa a ja sa ani nedivil. Zaslúžil som si to.
Nela:
"Adrian? To ty si ma v tedy napadol že?"
"Problém je v tom že ja nie som Adrian."
Sasuke:
"Doriti Sasuke ako si mohol urobiť takú hlúposť." Napäto som pozoroval ako jeho amulet živlu naberá viac farieb. "Myslíš že už čítala o byakugane?"
"Zakri ju napadol Itachi."
"a prečo o tom sakra nič neviem?!"
"Pretože ty nie si..."
"Ochranca? Sasuke býval som ním viem čo to obnáša. A taktiež viem čo jej Zacharyovci môžu urobiť takže čo keby sme prestali postávať a išli ju zachrániť."
Nela:
"A kto po tom si, Si damen?"
"Nie Svetlo, som tvoj zlý sen."
"Nehovor mi že veríš tým žvástom z tej knihy."
"Ktokoľvek o nás číta, vždy sa to dozvieme, objavíme a zabijeme toho kto to čítal a to že si svetlo ti nepomôže."
"Takže veríš tejto fraške?"
"Ochrancovia ťa tuším ešte ani nezačali pripravovať na boj. Ešte dokonca ani nevieš kto si." Uchechtol sa a ďalej si ma prezeral. "Vieš svetlo keď ťa zabijem, mohol by som noc potešiť a možno ku mne bude zhovievajšia."
"T-ty si úplný psychopat, Schizofrenik!" Zjačala som. Čo má toto byť, prečo tomu tento človek verí. Veď sú to len hlúpe povesti, do paroma! "Myslíš?"
"Samozrejme že si to myslím! Kto si do paroma?!"
"Myslím že som ti na to už odpovedal." Zavrčal mi do tváre a pár jeho slín mi dopadlo na tvár. FUJ! Čo odo mňa tento schyzofrenik chce?!

13. kapitola

13. ledna 2013 v 19:01 | mončička |  Škola elementov
Všade tma a krv. Nič iné. Vydesene som sa okolo seba obzerala ale nevidela som nič okrem krvi a tmy. Mŕtve telá, ktoré nejavili akýkoľvek náznak života. Známky po boji, prekúsané krdlá, popalené ruky, odtrhnuté končati zmodravé tváre ako keby niektoré obete utopili, niektoré zase vyzarali tak že ich niekto zabil elektrickým prúdom. "Prekvapená, svetlo?" Vydesene som sa otočila za hlasom ale nikoho som nevidela. "Neochránili sa ich, mala si byť svetlo, večná nádej ale ty si ich nedokázala ochrániť." Vydesene som sa pozrela na ďalšie tela. "Damen, Adrian!" Chcela som tie mená vykríknuť ale pery sa mi takmer ani nepohli, ako by v tranze som sa pozerala na tie mŕtve telá mojich kamarátov, neďaleko nich bola Sabrína, v ruke držala meč, dalšia Engy, osvetloval ju oheň ktorý okolo nej vytvoril kruh, Bonnie, jej modrá tvár, akoby sa ich vlastná moc, ich živly proti nim vzopreli, okkoby ich sila ich zabila. Vydesene som sa stále dookola otáčala keď som zbadala blesky, blesky ktoré preťali ďalšie telo. Zabudla som dýchať, nevedela som ako sa mám nadýchnuť len som tam tak stála. Pozerala som sa na muže v čiernom ako vyťahuje ruku obalenú v bleskoch a jeho obeť padá k zemi. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Čo to má byť?! "Prečo svetlo, prečo si ich neochránila pred temnotou?" Dopadla som na kolená a začala túžiť po kyslíku. No tak nadychni sa! Dychaj! "Prečo? Prečo si ich nechala zomrieť?"
"Nie dosť, prosím!"
"Zomreli len kvôli teba, tvoji priatelia bojovali za teba."
"Nie, nie, NIE!"
"Ale svetlo ešte nepadlo?" Počula som podmanivý hlas muža v čiernom.
"Č--- prečo... prečo si ich všetkých zabil."
"Ale svetielko, ty si im dávala nádej, zomreli len kvôli tebe..." Vytriešťala som svoje oči snažila som pochopiť aspoň jendu vetu čo mi povedal. "Keby si ma nechala zaplniť ich duše tmou a odovzdala by si mi svoju silu, nikto, nikto by nezomrel."
"K-kto si?!"
"Som tvoj zlý sen." Šepol mi do ucha a ohrýzol mi ho. Zalapala som po dychu. Čo je toto za... uchyla?! Do paroma!
"Tak ešte raz ty najväčší žijúci kretén! Kto si?!"
"Ja nie som živý, a kto som... mno." Poklopal si po svojej maske a v otvoroch na oči sa objavil sharingan, napriahol meč podobný ten tomu Sabríninému. "Skap ty odporné svetlo!" Skôr než som zacítila belesť som zbadala čmuhu ktorá sa vrútila medzi mňa a meč. ešte skôr než sa oči môjho záchrancu zatvorili videla som... sharingan!

Celá spotená som vstala z postele. "3 hodiny ráno, no super!" Na nočné mory som bola zvyknutá nerobila som z toho vedu len ten sharingan ma rozrušil. V poslednej dobe sa mi snívalo skôr o tých bielich očiach s navretými žilami a nie o sharinganoch do paroma. Čo mal tento sen znamenať?! Prečo zrovna sharingan?! Čo boli tie biele oči, prečo ma nočné mory prenaslendujú, prečo ma oslovujú svetlo, čo to má byť?! Nerozumiem tomu čo sa so mnou deje, čo sa deje s ostatnými ja... tomu fakt nechápem!

Sasunaru 1/2

3. ledna 2013 v 21:38 | mončička

Lidi který nemaj rádi pári kluk x kluk (jednoduše buzny) nečíst a nechci tady komentáře typu: fuj to je nechutný! Protože já jsem vás varovala!

"Máme misi." Oznámil Kakashi týmu 7. "Musíme do Skryté písečné vyzvednout jedného feudálního pána a jít s ním spět do Listové."
"Jo ta!" Tešil se Naruto.
"Klid usurotankachi!"
"Sasukeéé!" Zařval Naruto.

"Dobře, utáboříme se." Zavelil Kakashi. Všichni si začali stavět stany, když v tom? !
"Kashi sensei já si zapomnela stan."Zabručela Sakura. Kakashi se na ní udivene podíval, přemýšlel jak tohle dilema vyřešit. Sakuru nemúžu dát do jednoho stanu se Sasukem a Naruta nemúžu dát do jednoho stanu se Sakurou a kdybych dal Sasukeho do jedného stanu s Narutem... no to by asi taky nedopadlo nejlíp. Ale co jiných mi zbýva. Do mého stanu se už nezmestí a k tomu Sakura je jediná holka v týmu i když jí podezírám že to udelala schválne aby byla v jedným stanu se Sasukem. Chjo. "Dobře, Naruto dej jí svúj stan, budeš se Sasukem."
"Nany?!" (cože?!) Zječel Naruto a Sasuke ho probodl pohledem. "Nande?!" (prečo?!) "Kakash sesnsééi!"
"Sakura je jediná holka v týmu."
"Tak, tak nemúže být s váma ve stanu nebo i já sváma ve stanu, bude to lepší než se Sasukem ve stanu." Sasuke si odfrkl.
"Nemel usurotankachi."
"Nany?!"
"Nemestil by ses." Pokrčil rameny Kakashi.

Ve stanu:
"Múžeš se laskavě přestat svlékat?!" Okřikl blonďák Sasukeho.
"Vadí ti to snad?"
"To si píš, že mi to vadí!"
"Proč?"
"P- protože!"
"Prosímte! V čem budeš spát ty, ja odmítám spát oblečený."
"To si jaho dáš dolu i ty trenky?!"
"CHtel by si?" Naruto zrudnul. Vypadal jako rajče se žlutýma listma. Sasuke se na nej podíval a pak se začal smát, čož Narutovi téměř vyrazilo dech, jelikož videt Uchichu se usmívat a k tomu ješte smát, to je trochu moc ne?!
"JAsne že ne, Baka!" Naruto si zvlékl mikinu a lehl si vedle Sasukeho."Ale usurotankachi." řekl a chitnul blonďáčka za zadeček. NAruto vypísknul a kopnul Sasukeho. Zdešene na nej vyvaloval oči. "Co to krucinál, prečo si to ude..." Černovlásek zacpal blonďákovi zbytečné žvásty svými rty. A co se stalo když se odtáhl? "Cos to... ty zmrde jak te tohle mohlo napadnout?!" Řval NAruto z plmných plíc. "Cos to krucinál udelal ty zvrácenej perverzáku!" Sasuke se začervenal Ano červenal se! "J-ja..."
"Ano? Doufám že máš hóódne dobrou omluvenku!" Ječel a taky pokračoval. "Prese! Baka, ty jeden odpornej..."
"Buď zticha usurotankachi."
"Tak já mám byť zticha?!"
"Jo nebo zobudíš Kakashiho a nebo ješte húř Sakuru." Naruto se zarazil. Nechtel od Sakury ZASE dostat nakládačku, to tedy ne. "jdem spát." Naruto na nej překvapene pohlédl. "A nebo chceš delat neco jinýho?"
"Jestli si myslíš že s tebou budu spát v jednom stanu tak..."
"Cheš jít ven jo?" Otevřel stan a ukázal ven. Lylo jak z krhly.
"Ty si takovej Baka!" Zařval Naruto a naštvane si opět lehl. Sasuke si taky lehl ale přímo hltal narutovi záda. "Nečum na mňe tak ty úchyle." Zařval na nej a znova se vienoval snaze usnout.

12. kapitola

3. ledna 2013 v 9:57 | mončička |  Škola elementov
Taká skôr oddychovka, ale no nič :D
"Ideme do Sydney!" Vyskočila som na nohy a všetky moje veci som nahádzala do kufra. Som šťastnatá! Haha, to tak dobre znie! Šťastnatá! Hihi, pôjdeme lietadlom. Bonnie je z toho celá preč, ešte v živote nebola v lietadle. Naznačila mi že sa so mnou chce porozprávať, myslím že to bude mať čo dočinenia s tým že som si začala s Itachim. Nemala ho rada, teda to mi povedala, podľa mňa sa ho skôr len bojí. No čo, každopádne ma čakánemilá spoveď. Ak si myslíte že som rada tomu že sa budem mať komu zdôveriť s takouto vecou ste mimo, a to poriadne :D Nie som typ ktorý rád opisuje svoje city a vysvetluje to čo robí. Taká ja jednoducho nie som.

Sedíme v lietadle a Bonnie sedí vedľa mňa.
Bonnie: Trapné ticho
Ja: Trápne ticho
Bonnie: "No?!"
"Čo no?"
"Tak čo Itachi?"
Pokrčila som ramenami. No tak a čo jej mám povedať. Neviem takéto veci dobra opisovať.
"Chodíš s ním."
"Hm."
"Miluješ ho?"
Takmer som sa zadusila kyslíkom. "Čože?"
"Miluješ ho?" Zopakkovala svoju otázku.
"Bonnie si cvok, jasné že nie! Teda mám ho rada a milovať ho... veď ho ani poriadne nepoznám, zbláznila si sa Bonnie, ty si sa zbláznila!"
"Tak prepáč nevedela som že ťa to tak rozruší, prepáč."
"To nevadí len, preboha, ako ťa niečo také napadlo?"
"Ja neviem je normálne že keď s niekým chodíš miluješ ho no nie?"
"Tak to v mojom prípade rozhodne nie je pravda... Bonnie ty... si ešte s nikým nechodila?"
"Nie mno... vieš Nela.... já, si neviem predstaviť že by som s niekým... bola bez toho aby som sa doňho zamilovala." Páni tvárou môže konkurovať rajčine. Je celá červená. "Hm, myslela som si že sa ti páči Damen."
"Č-čo?!"
"Trafila som sa?"
"S-samozrejme že nie!"
"Určite?"
"Určite!" Odpálkovala ma naštvane. Hm, kto by bol povedal že Bonnie sa rachne zrovna do Damena. Uchcetla som sa v duchu.

"Sydney! Už idem!" Rozkričal sa Oliver a rozbehol sa k nešemu hotelu.
"My už v Sydney sme." Zabrblala Engie.
"Sadubný!" Zakričal Itachi na Olivera. "Nevzďalujte sa od skupiny do frasa!" Chudáčik je z tejto pozície pekne na nervy.
"Itachi, upokoj sa, Oliver nemá päť rokov." Skúsila som ho upokojiť.
"Ale chová sa tak." Odvrkol. No hej, je pekne na nervy.
"Itachi no tak upokoj sa." Povzbudivo som sa naňho usmiala.
"Ja som pokojný." Povedal naštvane. Nechápavo som nadvyhla obočie, to snáď nemyslí vážne. Vraj pokojný!
"Vidím." Usmiala som sa.
"Chjo, okej ideme!" Zavelil a ja som sa musela v duchu zasmiať. Bol chudáčik úplne mimo.

"Nala, Bonnie, engie a Sabrína izba 232."
"Hm," Zahrmela som, zobrala si veci a mierila do svojej izby s babami za mnou. Ten let ma unavil a Itachiho nálada bola veľmi nákazlivá. Nebola som síce vystrwsovaná ako on ale bola som riadne nepríjemná a unavená.
"Ehm," Zarazene som sa pozerala na dve manželské postele. "Baby? Ste si isté že sme mali ísť do izby 232?"
"Mno to Itachi povedal a pochybujem že sa poplietol."
"Mohol sa, je dnes mimo." Zabrblala som.
"A prečo asi je mimo?"
"Sabrína tento tvoj perverzný pohlad poznám, nič také len sa mi zdá že hranie na prefesora ho pekne stresuje."
"A ty sa oňho určite večer postaráš Neli."
"Možno." Pípla som tak potichu aby ma nikto nepočul.
"Možno hej?" Zasmiala sa sabrína tiež potichu. Do kelu s tým jej úžasným sluchom.
"Len možno." Usmiala som sa a všimla som si ako Engie s Bonnie na nás nechápavo hladia.
"Chcem byť v postely s Nelou!" Vypískla Sabrína. Tentokrát som sa na ňu nechápavo ozrela ja. Ako to myslí? A vôbec prečo? Až potom mi trklo. "Nebudem i neho v izbe každú noc čo tu strávime." Šepla som jej.
"Takže k nemu večer ideš?"
"Sabrína ty perverzák!" Zapišťala som tak že sa Bonnie s Engie na nás znova obzreli.
"O čom tu kecáte a rečo nekecáte s nami?"
"Keď sa nepridáte." Pokrčila ramenami Sabrína.