Prosinec 2012

Engie, Bonnie, Nela, Sabrína

24. prosince 2012 v 14:35 | mončička
Engie:

Bonnie:

Sabrína:

Nela:

HAITUS

23. prosince 2012 v 10:42 | mončička
Asi to už všetkým došlo, ale aj tak to napíšem.
Vykonáva sa haitus!!!!
Prečo?
-Viem, že tí čo sem chodia čítajú len ŠKOLU ELEMENTOV a keďže ma na ňu nič nenapadá rozhodla som sa s tým na chvíľu seknúť.
-po druhé, možno že by som aj niečo napísala ale momentálne fičím dosť na anime (rsp: Naruto) takže neviem kto by chcel poviedku na štýl tohto
-A po tretie jediné čo by som teraz bola schopná napísať je yaoi (chalan+ chalan) a dosť pochybujem o tom že niekto z vás je tak perverzny že to chce čítať (hihi, ja teda pervérzna som, takže...)

No ok oznámila som a po prázdninách sa ozvem Líbající
Mončička Žuvačka, alias Momo

ZAČÍNAME!

1. prosince 2012 v 17:20 | mončička |  Prenasledovaná....
Ležím a nehýbem sa. Nikdy by som nepovedala že umriem takto. Ako 16 ročná babka s nožom v bruchu. Umieranie je neuveriteľná záležitosť. Hovorí sa že keď ummierate objaví sa vám pred očami celý váš život a to sa mne práve teraz stalo:

Ahoj! Som malé 4. ročné decko ktoré sa práve lúči so svojím bratom. Ide do škôlky, ZASE! Moj veľký brat Mišo. Jasné mám ešte ďalších 2 veľkých bratov: Stana a Tomáša. O a aby som nezabudla jednu veľkú sestru Lucku. Idem teda naspäť domov. Mama práve varí obed a ocko je v robote. Už ZASE! Všetci nejak pracujú až na mňa. Ja sa len hrám so svojimi plyšákmi a čakám na Miška.

O! Už ideme poňho! Hihihi! Zase sa budeme hrať na dobu ľadovú! Och! Vy vlastne určite neviete ako sa to hrá. TAkŽE! Vezmete všetkých plyšákov a schováte sa s nimi pod perynu. Chŕanite sa pred mrazom a môžu vám vykúkať len oči a vlasy. Keď príde ľadový medveď musíte sa schovať celý, lebo inak si vás pomýli s rybou a zje vás! Hneď ako sme sa dohrali ma napadlo zahrať sa na prinzeznú. Po dlhom prehováraní som prehovorila Miška aby sa preobliekol a dal na seba šaty. Potom sme mali obed a o chvíľu prišla aj Lucka. Po dlhokánskom prehováraní som ju prehovorila aby so mnou išla hrať. Zobrala dve skvostné šatky a zabalila ma do nich. Vyzerala som ako turecká prizncezná. Hnedé očká a jemné blonďaté vlasy. Hihi, som ja ale krásna princezná!

Sťahujeme sa. Miško má ísť tento rok do školy a my sa sťahujeme na Slovensko. Vlastne som si to ani veľmi neuvedomovala. Presťahovali sme sa do bytu čo pre mňa bol šok. Byt sme už vlastne vlastnili ale kým sme prebývali v Brne sme ho prenajímali. 3,5 izbový byt. Uf-f! Sná)d sa pomestíme.

V Bratislave.

Hlavne kľu, idem do škôly celkom sa tam teším. Uf-f! Klepú sa mi kolená.
Keď som chodila do škôlky mohla by o tom rozprávať veľa takže to poviem stručne. V treťom ročníku som bola zaľúbená do istého Mareka. Lenže do mareka bola ešte jedna baba. Volala sa Uršula alebo tak nejak. Pamätám si na to, že sme sa hrali na schovku a Marek povedal že tú ktorňú z nás nenájde si vezme za ženu. Hm... nezobral si ma! S Marekom sme raz pokreslili zem pastelkami. Učiteľka na to prišla ale my sme to zapreli. Povedala nám že za to že klameme nám narastú uši ako oslom. A viete čo vám poviem? Asi hovorila pravdsu lebo do svojich 10 som ich mala naozaj veľké!
V 4 ročníku som si našla 2 kamarátky. Jasmínu a Terezku. Boli sme nerozlučná trojka teda až do vtedy do kým neskončila škôlka.

O 2 roky neskôr.

Aaaa! Nielenže mám ísť o dva mesiace do školy ešte mi mama spôsobí traumatický šok že bude mať mimčo. Dúfam že to bude dievča. Keď som sa dozvedela túto novinu zaliezla som do perináku. Toto je naozaj silné kaffe.
Už Chodím do školy. Moja prvá kamarátka? Bibiána! Hrávali sme sa s Barbie. Na ďalší rok som zmenila školu. Od vtedy som Bibu nevidela. A začalo peklo. 2 ročník v novej škole. Kamaráti? Žiadny. Je to oprus. Prvú kamaratku na tejto škole som si našla až v 4 ročníku. V škole to bolo niečo ako slabá šikana. Bol tam jeden chalan Palo. Stále do mňa kopal. Väčšina detí si zo mňa robilu srandu pretože som mala päť súrodencov. Hovorili mi že som bezďáčka, šlapka a že mám aic. Často som preto doma plakávala ale aj to časom skončilo. Keď sa ma zastali moji súrodenci. Bolesť som zažila aj v tedy keď som moja sestra odsťahovala k Babke. Prala som to vtedy od nej ako zradu Až po čase som pochopila že jej vzťach s tatinom je neobnoviteľný. V 4 ročníku mama čaká znova dieťa. To oretým bol Martin toto je Filip. Už je nás sedem. Od tretieho ročníka chodím na keyboard a vďaka tomu som sa znova stretla s Jasmínou. Moja učiteľka keyboardu totiž bola jej mama. Terezku som stretla vďaka mojej sesternici Veronike jej prezívka je Kuky takže ju budem volať takto. Kuky bola s Terezkou spolužiačka lebo Terka mala odklad. Všetko je znova fajn, v 4 ročníku som si našla kamarátku v triede a všetko je normálne, alebo nie? ešte niečo príde, a také jednoduché to nebude.

PRENASLEDOVANÁ

1. prosince 2012 v 16:44 | mončička |  Prenasledovaná....
Takže mám námet na novú poviedku.
Bude to realna poviedka, takže ak to nikto čítať nebude nenahnevám sa.
Bude to o 12 ročnej Momo. Nič extra ale zasa ma chytajú depky takže som sa rozhodla trošku môj život vykresliť na tomto blogu. Bude tam veľa zážitkou mojich a mojich priateľov, keďže mám teraz 13 a čo chvíľa 14 deje sa okolo mňa dosť vecí a tak. Samozrejme mám už aj vymyslený koniec. Nebude to nič veselé. Nieže by môj život nebol, ale chcem tam opísať všetky moje trable a bolesti. Aby som svoju zlú energiu vypustila. Takže toľko k infu.
Dnes chcem pridať novú kapču a Škola Elementov bude cca zajtra. Tak horsa do novej poviedky!