úvod

2. listopadu 2012 v 11:48 | mončička |  Prosím, spomeň si na mňa
"Niki!" Vyskočila som mu na chrbát.
"Samy, čo tu robíš?" Natošil hlavu aby na mňa videl-
"Prišla som ťa pozrieť samozrejme! Chýbal si mi!"
"Nemáš tu čo robiť, vieš o tom?"
"Takže nie si nadšený z toho že ma vidíš?" Spy´tala som sa ho umrnčane.
"Som, jasné že som Sam, ale nechápem ako si sa dostala do Nemecka."
"Pozri ty mudrc! Som už dospelá! Vieš o tom?!"
"No tak sa nerozčuluj, zbytočne si míňala peniaze na lietadlo."
"Lenže ja som nešla lietadlom!"
"To mi chceš povedať že si sem zo Slovinska prišla peši?"
"Nie, miláčik tým ti chcem povedať že som išla desať dní autobusom."
"10?"
"No zastavovala som sa v rôznych štátoch a pozrela som si pamiatky..."
"Aha."
"Hej, poď už domov, prosííím!"
"Ty si naozaj blázon."
"Hej, z psychiatrie som sa dostala tak ma nechaj! A teraz robím asistentku psychologičke a som tretiačka v..." Umlčal ma bozkom. Achjóó! Ako mi toto chýbalo, celých desať dní! "Takže si odišla v ten istý deň čo ja a išla si za mnou?"
"Presne tak Nikolas!" Vyskočila som a dala mu pusu na nos. "A teraz odchádzame!" Zobrala som ho za ruku a ťahala do hotelu. Keď sme dorazili jeho som hodila na gauč a ja som začala baliť. Cítila som ako sa na mňa pozeral. Neprekážalo mi to. Práve som zobrala všetky veci z kúpelne keď prehovoril. "Samy, mám tu zostať ešte dva dni."
"Čože?!" Vyletela som a veci ktoré som balila mi vypadli z rúk.
"Prosím, povedz že je to vtip."
Podišiel ku mne a chcel mi dať pusu. "Nie je, ale môžeš tu zostať so mnou." Nebezpečne mu zaiskrilo v očiach a diabolsky sa na mňa usmial. "Hm... beriem!" Vyskočila som naňho a objala som ho nahomi okolo pásu. "Ozaj, začali sa mi páčiť azijati!"
"Až tak veľmi že by som mal začať žiarliť?"
"Nie! Ale sú taký, taký malý vieš? Je to úplne super že nie som jediná kto má len 155 cm! A najhoršie je na tom to že ty máš 180 centimetrov čo znamená že musím stále chodiť v opätkoch ako taká barbie!"
"Nerozčuluj sa." Chlácholil ma sadol si sa mnou na gauč.

"Ochádzame!"Skočila som na spiaceho Nikiho.
"Samy! Ja chcem ešte spať!" Zamrnčal, stiahol ma vedla seba a spokojne odychoval.
"O chvíľu mi ide autobus! Makaj!"
"Samanta ideme lietadlom!"
"Tak to teda nejdeme." No čo, asi nikdy v sebe nezpriem strach z lietadieľ.
"Mala by si to aspoň vyskúšať."
"No jasné! Keď som mala tri mala som ísť lietadlom, ochorela som takže sme nikam nešli a? Hádaj čo sa stalo? Lietadlo spadlo! Mamča prežila len kvôli tamu že bola zavretá na záchode."
"A keby sme sa zabreli na záchode?"
"Perverzák!"
"Ale? A tebe to vadí? Lebo ak áno, môžem spať doma v inej izbe aby som sa ťa náhodou nechytil."
"Nie!" Pípla som po tichu. "To by si mi nespravil!"
"Stavíš sa?"
"Ty mučiteľ!"
"Ale no..." Pritiahol si ma k sebe a maznal sa s mojiím krkom.
"Odchádzame Nikolas."
"ešte chvíľu mi dovol hrať sa s tvojím telom, prosím."
"Nikolas, nie! Nestihnem autobus!"
"Tak ho nestihneš, to nevadí! Aspoň budeš dlhšie so mnou." Odtiahla som sa a on nesúhlasne zamrnčal. "Zlatko!" Kolísal hlasom. "Nemôžeš mi odopierať svoje telo!"
"Ale môžem miláčik. Uvidíme sa za päť- dni."
"Určite?"
"Áno. Nebudem sa nikde zastavovať."
"Určite?"
"Áno."

"Som doma." Vydýchla som a Bleky s Tyrou sa mi vrhla do náručia. Nie, ešte s Nikim nemám deti. Sú to naši psi.
(obrázok)
Zvláštne, už by tu Nikolas mal byť dávno. Tak asi je u otca alebo čo. Idem tam tiež, už dlho som nebola v tom blázinci kde som ich spoznala. Nasadla som do auta a išla som. "Dobry."
"Samanta."
"Čo sa stalo cvokárik, prečo ten smutný hlas?"
"Ty to ešte nevieš?"
"Čo ešte neviem?" Spýtala som sa vydesene.
"Myslým že by si mala ísť ďalej." Povedala mi Nikolasova mama Agnes.
"Č-čo sa deje?"
"Nikolas no on, vieš on..."
"Có sa to čerta deje?!" Vykríkla som a buchla som po stole.
"Lietadlo v ktorom bol nikolas havarovalo." Jediné slovo ktoré sa mi opakovalo v hlave. Havarovalo. Ako ozvena. Stratila som rovnováhu a spadla som na zem. Ako omráčená som tam sedela a chcelo sa mi zomrieť, hneď teraz okamžite.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 klara klara | Web | 2. listopadu 2012 v 14:30 | Reagovat

pěkný

2 sissa sissa | 3. listopadu 2012 v 11:23 | Reagovat

[1]: súhlas

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama