7. kapitola

29. října 2012 v 20:16 | mončička |  Škola elementov
7. časť

Tak na začiatok hovorím že Kača29 asi nečítala celú kapitolu, pretože z nej jasne vidieť že Adrián je zlý.

"Čo sa tu deje?" Vošla sem učiteľka dejepisu. Vydesene som sa ňu pozrela a znova som sa zahladela na Adriánove oči. Už boli zase normálne. Mračil sa na mňa a ja na neho. "Vypadni z mojej izby!" Sotila som doňho všetko silou do rúk sa mi zasekol vzduch a on prerazil stenu. Do kelu to som... nechcela? No chcela som mu oplatiť tú bitku čo mi spôsobil ale. "Slečna Lumiere, prepáčte mi, neviem čo tu tento nevychovanec robí, hneď to dám do poriadku, potrebujete niečo odo mňa?"
"Ani nie." Sladko som sa usmiala.
"Prečo si to Adriánovi urobila toto? Veď... ja viem že to prehnal ale nemôže to byť zase také ako to bolo predtým? Nely, Nely prosím aspoň sa nad tým zamysli!" Počula som Sabrínin zúfalý hlas.
"Adrián nie je ten za koho som ho mala." Povedala som ľadovo a odišla som z izby.

"Nela?"
"Damen, čo chceš?"
"Počul som že si môjho brata zmlátila, má dolámanú ruku."
Nereagovala som, na čo aj? "Hej, Nelááá!"
"Nehaj ma Damen, nemám na teba náladu."
"Lenže ty v poslednej dobe nemáš náladu na nikoho."
"Okej, dobre, prepáč."
"V pohode, odpúšťam ti. Môžem sa na niečo spýtať bez toho aby som sa ťa naštval?"
"Naštvaná už som takže o čo ide?"
"Naozaj chodíš s Uchihou? A ešte k tomu Itachim?"
"Neviem?" Znelo to skôr ako otázka než odpoveď. "Neviem." Povedala som tentoraz oznamovacou vetou. "Nebavili sme sa ešte o tom či spolu chodíme alebo nie."
"A ty s ním chceš chodiť?"
"Čo to má byť? Nejaký výsluch na polícii, alebo čo?"
"Niečo na ten spôsob to asi vyzerá, ale ja som v skutočnosti len zvedavý." Pokrčil plecami.
"Aha, jasné."

"To je Lumiere," Počula som okolo seba hovoriť ľudí. Bože, niéé! Prečo všetci okolo mňa musia vravieť o mne?!
"Lumiere! Nela Lumiere." Zdvihla som pohlad a zarazene som pozerala na Sasukeho. Zamračila som sa naňho.
"Lumiere!" Počula som zase niekoho. Otrávene som sa otočila a pozerala som sa na tvár Paida.
"Hej, to je Lumiére, vidíš?" Zazerala som na Daidaru, ktorý to práve hovoril babe ktorá išla okolo. "A je to baba nášho Itachiho." Chechtal sa. Sčervenala som.
"Daidara nechaj ju! Privádzaš ju do rozpakov, nevidíš?" Ozval sa Paid. Ozval sa smiech a ja som sa otočila na päte. Odišla som. Nemienila som s nimi debatovať. Keď sú raz sprostí tak sú sprostí, s tým nič neurobím. Vošla som do svojej izby a namosúrene som sa do nej hodila.
"Lumiére." Pozrela som sa na osobu za mnou. Obzrela som sa a pozerala som sa do čiernych očí.
"Itachi?"
"Hm, hm, som rád že si ma spoznala a teraz by si mohla ísť ku mne." Postavila som sa a podišla som ku kreslu v ktorom sedel. Zohla som sa aby som mu videla do očí, potiahol ma za ruku až som stratila rovnováhu a spadla som naňho. "Hm, takto sa mi to páči." Pritiahol si ma k sebe a začal ma bozkávať. Nechala som sa. "Čo je?"
"Mne? Nič." Odpovedala som a pozrela som sa mu do očí. Nadvihol a obočie. "Že mi ešte raz ukážeš sharingan?" Šklblo mu kútikom úst a aktivoval si ho. Pozerala som sa na tie červené oči.
"Wau," dotkla som sa jeho tváre a premýšľala som nad tým čo sa stalo včera. Prepadli ma, prepadol ma Adrián, ale prečo? Prečo to urobil?! A potom ma zachránil Itachi. Prečo mi o tom nič nepovedal. Prečo si na to spomínam tak skreslene. Akoby sa mi niekto pohrával s mysľou a nútil ma zabudnúť. Ale prečo? Prečo by to niekto robil? Prečo sa toto všetko vôbec deje?!
"Neli... si v poriadku?" Spýtal sa ma Itachi opatrne.
"Čo?" Spýtala som sa neprítomne. "Áno, som, prepáč, som dnes trochu mimo."
"Vidno, hm, ako by som ti len mohol zlepšiť náladu a donútiť tvoju myseľ aby sa sústredila na mňa?" Neviem ako to urobil ale zrazu som ležala na posteli, ruky mal pod mojím tričkom a prechádzal mi prstami pod prsiami. Zakúsla som si do pery len aby mi neušiel vzdych. Uškrnul sa keď sa mi pozeral do očí. Pobozkal ma a donútil moje telo aby sa zvíjalo v rôznych polohách od rozkoše. "Myslím, že sa mi to podarilo." Šepol mi do ucha a ďalej ma bozkával. Od ucha sa dostal až k pupku. "Pírsing?" Spýtal sa ma udivene. Nadvihla som sa na lakťoch a pozrela som sa na svoj pírsing. V pupočku. "Nepáči?"
"Páči, a veľmi." Až potom som si vlastne dokázala uvedomiť že už na sebe nemám tričko. Bola som tam v teplákoch a podprde. Ja sa teda prekonávam. Možnože by sme aj zašli ďalej ale ozval sa rozhlas. : Všetci ľudia tu prítomní nech sa dostavia v spoločenskej miestnosti prosím, Zavrčala som. Ani Itachi z toho nebol nadšený. Navliekla som na seba tričko a odišla do spoločenskej.
Nelin piersing:

Pozerala som sa na zástupkyňu riaditeľa. Bola znepokojená "Ako už učiteľia určite vedia. Naša škola sa dočasne zatvorí. A preto pôjdeme 30.10. do Sydney. Očakám od vás disciplínu. Učitelia a starší žiacu budú dozerať na mladších žiakov. Takže pani profesorka Mckarfová, Uchiha Itachi a Paid Slaziský budú dozerať na tretí ročník." Čiže na mňa. Pomyslela som si. "Sakura Huranu, Deidara subaku a profesor Stariglánsky budú dozerať na druhý ročník. Profesor Parchuindný, Tsunade Gaasu a Gaara Gibsenský prvý ročník. Profesorka Figerová, Ino Mesónska, Shikamaru Imbotosský štvrtý ročník."

"Páni Neli, čo myslíš, čo sa stalo že ideme preč?" Spýtala sa Sabrína.
"Netuším a ani to nechcem vedieť, len by som sa dostala do problémov."
"Pozri Nela ja viem že sa asi naštveš," Začala opatrne Bonnie. "Ale nie je toto Uchihi?" Zdvihla mobil. Vytreštila som na ten obrí obdĺžnik oči. "A-a-asi áno."
"Kokos dievča jak sa červená."
"No lebo ty by si sa nečervenala Engi že ne?" Spýtala sa Sabrína.
"Idem mu to zaniesť." Vzdychla som si.
"Dievča, je po večierke!"
"No a?"
"Stále zabúdam na to, že pri tebe pravidla neplatia, pokús sa vrátiť čo najskôr a keby k tomu náhodou došlo nevzdychajte veľmi nahlas."
Odišla som celá červená. Zaklopala som na Itachiho dvere. "Zabudol si si..." Zasekla som sa v polovici vety a prikovane som naňho pozerala. Červeň mi stúpala po celej tvári. Mal len jeden, jediný uterák na sebe. To je všetko. "Ďakujem." Zobral si ho a obzrel sa za seba. "Pozval by som ťa ďalej ale je tu Daidara a Paid a..."
"Myslím že ďalej nepôjdem." Pobozkala som ho na líce a vybehla preč skôr než som sa stihla totálne zblázniť. Narazila som do osoby predo mnou. "Lumiére." Zarazene som sa vpíjala do čierno čiernych očí. "Sasuke, čo tu robíš?"
"Idem na izbu ale čo ty robíš v časti pre chlapcom hm?"
"Nič, len..."
"Aha, takže sa nemám pýtať?"
"Buď taký láskavy." Prešiel okolo mňa a potom som za krkom cítila ľadový dych. "Nabudúce keď pôjdeš po tme sama, dávaj si lepší pozor." Zostala som stáť ani prikovana a Sasuke odišiel. Takže to bol predsa len on?!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 sissa sissa | 30. října 2012 v 7:28 | Reagovat

wau úžasná kapča

2 kača29 kača29 | 30. října 2012 v 7:31 | Reagovat

já vím že je špatný ale já mám slabost pro takových kluků a líbí se mi i víc to jméno takže tak.

3 klara klara | Web | 30. října 2012 v 9:40 | Reagovat

wow, nádherná kapča, už se těším na další

4 selena78 selena78 | 30. října 2012 v 16:44 | Reagovat

skvělá kapitola rychle další posím

5 penelopa14 penelopa14 | 30. října 2012 v 16:46 | Reagovat

úžasná kapitola
[2]: ja asi viem ako si to myslela a musím priznať že to cítim aj trochu podobne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama