6. kapitola

23. října 2012 v 18:27 | mončička |  Škola elementov
6. časť!
Takže, väčšina z vás napísala že by chcelo vidieť Nelu s Itachim alebo s Adrianom, ale čo keď sú práve títo dvaja tí zlí? Ha! Možno to urobím dokonca tak že Nelu dám do kopy s Oskarom kto vie? Ja teda nie!

Unavene som sa zdvihla z postele. To bol celkom pekný sen. Počkať, ešte raz! Sen?! Mne sa o ňom snívalo?! Zbláznila som sa! Ja som sa zbláznila! Zhrozene som sa pozrela na hodinky. Čože?! To už je toľko hodín?! Rýchlo som sa zdvihla z postele a nakoniec som sa zarazila. Som vôbec vo svojej izbe? A do paroma! Čo som to preboha vyvádzala! Pozrela som sa na svoje oblečenie, mala som na sebe to isté oblečenie čo včera takže som s nikým spať nemohla. Obzrela som sa a pozerala som sa ako Itachi spí. Mrvil sa do vtedy do kým nezacítil moju ruku na svojom pleci. Bol zaujímavý keď spal, akoby bol hore. Zobral moju ruku zo svojho pleca a pritiahol si ma k sebe. Bola som uväznená medzi ním a posteľov. "I-itachi, udusíš ma." Povedala som pridusene, žial to nepomohlo, spal ako zabitý. Podarilo sa mi nás trocha pretočiť. Udýchane som sa pozerala do jeho krásnej čistej tváre. Hm, by ma zaujímalo čo všetko som vlastne vyparatila. Zamyslela som sa a začala som sa trošku rozpamätávať:

"Chceš vidieť fontánu?"
"To tu je aj fontána?" Vypískla som.
"Pochybuješ?"
"Vôbec nie, len sa čudujem!" Bránila som sa.
"Aha, jasné."
"To ty teraz pochybuješ!" Obvinila som ho a skočila som mu na chrbát. Zaskočilo ma a že zadržal moje nohy a držal si ma na chrbte ako malé decko na koníku. "Pusť ma." Zavrčala som.
"Hmm, počkaj popremýšľam." Zamračila som sa a on tiež. "Nie madam, nepustím." Povedal so smiechom.
"Ty! Hneď ma pusti!" Kričala som a búchala ho päsťami do chrbáta.
"Au." Povedal.
"Ako to že ťa to ani len trochu nebolí?!" Vyletela som.
"Zabúdaš na to že mám mladšieho brata."
"Ten ťa bil?"
"Keď sme bolí malí," Začal s rozprávaním a ja som sa tešila že sa o ňom znova niečo dozviem. "Vždy sme sa hádali kto má krajší hrad s kociek." Musela som sa ovládať aby som nevypukla v smiech. Tak toto je veľa. Jasné bol malý, kto sa predsa nehral s kockami ale aj tak si mi tá predstava zdala celkom milá. "Sasuke bol vždy dosť... no povedzme že bol dosť precitlivený. Ak nebolo po jeho, mno ako to povedať, vždy sa na mňa vrhol a začal ma škriabať a biť. Jasné mohol som sa brániť, lenže to by potom začal plakať a ja by som ešte schytal od rodičov." Uchechtol sa.
"Je ti to smiešne?"
"Keď si teraz na to spomeniem." Povedal. "Je mi s tebou fajn." Zaskočilo ma to. Aj mne bolo s ním fajn, ale mám mu to povedať? Čo mám ku°°va povedať?
"Aj mne s tebou." Dostala som zo seba. Pustil ma na zem a sadol si do trávy. Pozeral pred seba pozrela som sa tiež a očarene som sa pozerala na fontánu. Už bola tma. Hviezdy žiarili a mesiac v splne. Sadla som si vedľa neho a pozerala som sa na tú krásu. Po chvíli som si oprela hlavu o jeho rameno a tam som pravdepodobne zaspala. (dúfam že to nie je priveľmi gíčové)


Pozerala som sa oka Itachi spí. Vyzeral byť veľmi unavený. Veď bodaj by nie, boli sme ho cez 36 hodín. Ale ja by som si mala švihnúť, veď už teraz ma budú baby vypočúvať kde som bola a keď k tomu nestihnem školu, no to je úžasný začiatok Nela! Ty sa prekonávaš! "Nela?" Počula som rozospatý hlas.
"Hm?"
"Koľko je hodín?"
"Bude 8 ty spáč."
"Mala by si si švihnúť inak nestihneš prvú hodinu."
"To mi došlo." Povedala som a zberala som sa preč.
"Nela?"
"Áno?" Spýtala som sa vo dverách.
"Včera sa mi to páčilo." Usmiala som sa vybehla som na hodinu. No čo, tak tam budem len v teplákoch.

"Kde si bola?" Spýtala sa Sabrína.
"Šla som sa prejsť a tak nejak som zaspala vonku na tráve." Vlastne som hovorila pravdu, klamať som veľmi dobre nevedela takže na čo riskovať.
"Báli sme sa o teba." Vyčítala mi ale nakoniec to nechala tak, pretože začala hodina. ANATÓMIA! Sabrína tento predmet nenávidí, učila som sa to s ňou ale je pravda že je na to drevo.

"Bóóóže! Už som vravela že tento predmet nenávidím?!"
"Minimálne sto krát." Povedal Oskar. Zase sme boli my šiesti.
"Hej, Nela, dopočula som sa že si sa bozkávala s Uchiha Itachim."
Obzrela som sa za hlasom. Sakura. Hm... zaujímave. "Poznám ťa?"
"Áno, už sme sa videli." Zarazene som sa pozrela na Paida a Daidaru.
"Hm... Aha! Už si spomínam. Tešilo ma ale musím ísť na Ďalšiu hodinu." Vyhla som sa rýchlo odpovedi a odišla som.
"Ty si sa fakt bozkávala s Uchihov?" Vypískla Sabrína.
"Môžem dosvedčiť." Zavrčal Adrián. Zamračila som sa naňho a on na mňa.
"Čo máš kurva za problém?!" Vybuchla som.
"Vieš ty vôbec čo je to za chlapa keď už mal to potešenie ti strkať do úst?! Nič o ňom nevieš! Chováš sa ako taká ku..." Zasekol sa v polovici slova. Tak toto prehnal! Nenávidím ho! Ruka mi vystrelila a dala som mu facku.
"Áno! A o tebe či o kom koľ vek inom viem všetko že?!"
"Hej vy dvaja--" Začala Engi opatrne.
"Sklapni!" Okríkli sme ju naraz a dali hlava do hora. Otočili sme sa jeden druhému chrbtom a odkráčali preč.
"Dement, dement, dement," Brblala som si keď som do niekoho narazila. "DEMENT!" Povedala som riadne na hlas.
"To hovoríš mne?" Rýchlo som zdvihla hlavu a pozerala som sa do červených očí.
"Choď niekam s tým svojím sharinganom!"
"Čo ti je, hm?"
"Ten blbý dement mi povedal že som ľahká pinda!" Soptila som.
"Kto?"
"Ten magor ktorého meno nevyslovím do konca svojho života!" Soptila som ďalej.
"Typnem si Adrián Zakre?"
"Grr!" Zaškrípala som zubami.
"Ale no, mám ho zabiť?"
"Môžeš, máš moje povolenie!"
"To ťa až tak naštval?" Spýtal sa ma udivene.
"Áno! Zničil mi celý deň! Myslela som si že sme kamaráti zatiaľ čo on si mne myslí toto." Jasné, bola som z toho smutná, veď kto by nebol keby mu kamarát povedal niečo takéto a myslel to smrteľne vážne? Objal ma. Jáj, ako tento človek vie, čo kedy potrebujem. "Mala by si ísť na hodinu."
"Ešte chvíľku." Zamrnčala som. Cítila som ako sa zachechtal.
"Dobre, ale zvoní o dve minúty."
"Grr, to je ale otrava tá škola." Zavrčala som.
"Moja reč, poď. Ďalšiu máte hystóriu nie?"
"Áno."
"Budem tam."
"Čo?"
"Budem rozprávať o scharingane."
"Ahá, no jasné, tak sa tam uvidíme."

Je tma ako v pytli, mesiac skoro vôbec nejde vidieť. Nikto nie je vonku len ja sa potulujem. No vlastne nikto nie je vonku pretože je vyučovanie ale ja som na chvíľu zdrhla. Vlastne chvíľu po histórii. Keď ma zrazu niečo napadlo zo zadu. Omráčilo ma to ale nie ta toľko aby som necítila bolestivé kopance mierené na moje brucho a hruď. Útočník ma schmatol za tričko a pritisol ku stene. Zatlačil mi na čerstvé podliatiny. Zasyčala som od bolesti. A jedna päsť do mojej tváre. Zbadala som hrozivé oči. Žili okolo očí boli totálne navreté a farba tých očí, to bolo niečo neskutočné. Žiadna zornička len šedá farba. Počula som úder ale už som ho necítila znova som trocha pootvorila oči. Svietili len oči. Červené oči a šedé. Dve postavy spolu pojovali. Jedna vyhrala a potom som už nechala viečka ochabnúť. Pokiaľ vyhral šedo okí naozaj nechcem byť pri vedomí...

Prebrala som sa vo svojej posteli. Nič ma nebolelo. Bola som v poriadku, asi sa mi to len snívalo. S úľavou som si vydýchla. Zaliezla som do kúpeľne a premýšľala som nad snom. Červené oči. Určite to bol Sharingan. Bol to Itachi či Sasuke? Ale na druhej strane prečo by sa mi snívalo o Sasukem a keď už sme pri tom tak prečo by ma mal práve on zachraňovať?

"Nela vylez už." Počula som prosiť Sabrínu už asi sto 50ty krát.
"Je tam aj ten dement?"
"Adrián tu nie je, ak je reč o ňom."
"Neverím, cítim ho v ovzduší."
"Boha tvojho, dobre, Adrián vypadni!"
"Do paroma Nela vylez." Počula som dementov hlas naštvane.
"Lebo čo ty imbecil?!" Vyletela som a zrazu vyleteli dvere. Rozzúrene som sa naňho pozrela. Neviem ako to urobil ale vyrazil dvere. Sabrína sa naňho zarazene a aj trošku vystrašene pozrela. Zhrozene som sa pozerala do jeho očí vyzerali desivo. Ako tie oči čo boli v mojom sne. Nebol to len sen???

POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!

Tak čo, ešte stále si myslíte že Adrián je ten pravý?

Vyjadrite sa prosím... :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 klara klara | E-mail | Web | 23. října 2012 v 19:55 | Reagovat

mě se to líbí, je to ssssssssuper XD

2 sissa sissa | 23. října 2012 v 20:46 | Reagovat

Adrian nieeeeeeee ja ju chcem s Itachim

3 kača29 kača29 | 23. října 2012 v 20:47 | Reagovat

v tomhle se naše názori rozchdzejíja chci s Adrianem

4 penelopa14 penelopa14 | 24. října 2012 v 7:21 | Reagovat

Wau úžasná kapitola chcem rýchlo ďalšiu

5 selena78 selena78 | 24. října 2012 v 7:28 | Reagovat

supr kapča rychle další

6 klara klara | E-mail | Web | 24. října 2012 v 16:33 | Reagovat

[2]: souhlasím

7 sissa sissa | 28. října 2012 v 17:17 | Reagovat

prosím kedy daš další

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama