5. kapitola

19. října 2012 v 22:53 | mončička |  Škola elementov
5. časť!

"Čo tu robíš, do paroma!" Ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a pozerala som sa do Saskeho tváre. Nikdy sme sa nemali v láske ale za to že ma teraz vyrušil ho budem až do konca svojho života nenávidieť. "Prišiel som pomáhať s učením."
"Ty odporný bastard!"
"Prestaň tu vrieskať ako malý chlapec." Udivovalo ma to ako kľudne to hovoril. A tak sa zdá že práve to Sasukeho vytáčalo najviac. Akoby mu bol úplne ukradnutý.
"Tak prečo?!"
"Pretože ma zavolali sem a úprimne povedané dosť ma unavuje sa s tebou vybavovať." Sasuke zavrčal. Nepáčilo sa mu ako s ním jeho starší brat jednal a vlastne ani mne by sa nepáčilo keby som mnou niekto takto jednal. "Ehm..."Mala som potrebu niečo povedať, ale bála som sa toho čo zase zadriem. "A ozaj, vyrušuješ ma, keď už sme pri tom." Povedal Itachi. Udivene som sa naňho pozrela. Sasuke sa na mňa udivene pozrel. Jasné, nemám poňatia čo mu vírilo v hlave ale asi.... no dobre, naozaj nemám poňatie. Pozerala som sa na to ako sa Sasuke otočil na päte a odišiel. "Otrava." Zabrblal Itachi.
"Začína mi ho byť trošku ľúto."
"Toho parchanta?!" Pozrel na mňa urazene. "A mňa ti nie je ľúto, že s takým parchantom musím žiť až dva dni za rok?"
"Óóó! Dva dni! To musí byť námaha." Myslené ironicky samozrejme.
"Vieš aká?!"
"ľutujem ťa."
"Tak ma nejako poľutuj." Poprosil.
Zaklonila som hlavu premýšľala som nad tým ako. Lenže len čo som hlavu zaklonila som opäť cítila jedny dokonalé pery na mojich. Hmm, to je dobre... "Hej, nechaj ju!" Ďalší rozzúrený hlas. Bože, to nás musí stále niekto rušiť?! Pomyslela som si urazene. "Daj Nel pokoj lebo..." Udivene som sa pozeral na Adriana. To nemôže myslieť vážne! "Lebo?" Spýtal sa Itachi.
Adrian sa naňho zhrozene pozrel. Mal z neho strach to bolo viac ako vidieť. Prečo majú všetci z Itachiho taký strach? "Jednoducho ju nechaj!" Vykríkol, schmatol ma za ramená a pritiahol k sebe.
"Óoo, nebodaj je to tvoja frajerka Zakre?"
"Nie som jeho frajerka!" Okríkla som ho.
"Chová sa tak k tebe." Pokrčil ramenami. Udivene som sa otočila na Adriana. Si zo mňa robíte srandu že sa do mňa rachol. Adrian pokrútil hlavou. Uf, takže to nie je pravda. Nie že by nebol pekný ale takt som nad ním v živote nepremýšlala.
"Hej, čo sa tu deje?" Objavil sa Damen. Zarazene sa pozrel na Itachiho a potom na svoje dvôjča. Čo sa tu do pekla deje? Čo je Itachi zač že sa ho všetci naokolo boja?
"Uchiha Itachi." Šepla Engi. Trhla som sebou a pozrela naňu. Uchiha. Už zase ten pocit deja vu. Už som to meno niekde počula. Ale v inom kontexte než v tom že dokážu používať Sharingan. V úplne inom. Sakra, ale kedy? Neviem, neviem si spomenúť!
"Hej, čo tu robíš?" Spýtal sa jeden chalan okolo. Zaostrila som pohlad na jeho amulet. Vzduch. Podišiel k Itachimu a radostne ho objal.
"Paid, ako sa máš?"
"No geniálne keď ťa vidím."
"Kde máš Daidaru?"
"Experimentuje so zemou, už zas." Dodal otrávene.
"A Sakura?"
"Tá sa zase voľakde fláka a vyrába vodné gule, veď ju poznáš."
"Poznám, našu dokonalú štvorku, kto by na ňu mohol zabudnúť?"
"Itachi!" Počula som zvýsknuť ženský hlas. Odolávala som nutkaniu si zapchať uši. Dobehlo k nemu a hodilo sa mu do náručia. Bola to blondína s rúžovými melírmy. Fuj, to je ale presladené.
"Sakura," Vydýchol a pevne ju objal. Bonnie ktorá neviem kde sa vzala si za mojím chrbtom odfrkla.
"Rúžová." Vyslovila kyslo.
"Máš s tým problém?!" Vyprskla na ňu Sakura.
"V celku?" Pozerala som sa na to ako sa Bonnie zamyslela. "Ááano." Zatiahla.
"Ty odporná mrcha!" Ohukla ju Sakura.
"Takže ja som mrcha hej?!" Do nitky sme všetci premokli. Začalo strašne pršať, blesky sršali okolo nás a ja som nevedela či to spôsobuje Bonnie a či Sakura.
"Bonnie dosť!" Povedal Damen.
"Stačilo Sakura." Sak sa udivene pozrela na Itachiho. "Už stačí." Povedal ľadovo. Sakura pred ním cúvla. Aj keď boli priatelia mala k nemu rešpekt.
"Ideme," Zavelil Adrián a vliekol ma preč.
"Nechytaj sa ma!" Okríkla som ho. Otáčajúci sa Itachi sa po mne prekvapene obzrel. "Nehaj ma!"
"Do ryže Nela, úplne si zblbla z toho imbecila?!"
"Nebudeš ma ťahať ako takú bábiku ty... ty ty ty... A grrr!" Otočila som sa n päte a zamierila som do svojej izby. Zabila by som toho magora! Naštvane som odkráčala do svojej izby. Zatresla som za sebou dverami a rozhodla sa je... pardón kašlať na celý svet. Mám toho už fakt plné zuby.


"Chystáš sa tú okenicu rozdrtiť?" Mykla som zo sebou. Takmer som vypadla z okna. Väčšinou- vždy- keď mám nervy si sadnem do otvoreného okna a pozorujem noc, hviezdy, rozoznávam jednotlivé súhvezdia, ale tu? Tu sa to nedá! Toto žiaľ nie je vidiek. Vzdychla som si. Zarazene som sa pozrela na osobu vo dverách. "Som priehľadný alebo špinavý?" Spýtala sa ma osoba.
"Nie, ja len... č-čo tu robíš?!"
"Smiem ťa pozvať von?"
Prikovane som sa pozrela na svoje spolubývajúce. Spali a to poriadne tvrdo, len ja som bundošila. "Veď už je po večierke!"
"Stále zabúdaš na to že som Uchiha?"
"A ty stále na to že som Lumiére?"
"Nie, to skôr ty na to zabúdaš, môžeš si robiť čo chceš a ty by si to mala vedieť."
Pozrela som sa na to čo mám na sebe. Mala som na sebe čierne tepláky a upnuté tielko. Postavila som sa a oprela som sa o takmer rozdrvenú rímsu. "Kam von?"
"Po okolí."
"Kam?"
"Do záhrad, keby si chcela."
"Sú tu záhrady?"
"A ešte aké." Zahundral.
"Ideme!" Povedala som nadšene. Itachi sa zachichotal a otvoril mi dvere.
"Zamilovala som sa do záhrady." Povedala som rozčarovane. Bolo svetlo, keďže sme boli hore cez noc.
"Do záhrady?"
"Ja sa zamilujem do všetkého." Zabrblala som. Živo si pamätám na tú scénu keď mi trebalo ísť na záchod, keď som myslela že to nevydržím som sa tam dostala. A zadrela som takú koninu, že: Milujem ťa záchod. Ha, teraz keď si na to spomeniem!
"Prečo je slávna Lumiére v takejto diere?"
"A prečo slávny Uchihovský klan je v tejto diere."
"Sasuke je tu pre to, lebo verí v to, že sa tu stane lepší a ja... vám mám objasniť Scharingan."
"Ako vlastne vyzerá taký Scharingan?" Spýtala som sa.
"Vážne chceš vedieť?" Prikývla som celá stŕpnutá od napätia a zvedavosti. Itachi zavrel oči a potom otvoril. Pozerali na mne nie čierne ale červené oči.
"Páni!" Opäť zavrel oči a znovu sa na mňa pozerala čierna farba.
"Udrieš ma keď ťa teraz pobozkám?"
"Mala by som?"
"Nie," Vzal ma za bradu a pritisol svoje pery na moje. Dokonale do seba zapadli, ohýbali sa v najrôznejších vzorčekoch a ja som bola v siedmom nebi. Obtočil si ruky okolo môjho pásu, čím si ma k sebe ešte viac pritisol a zakvačil si ruky do mojich zadných vreciek na teplákoch...

Ozaj, mám na vás otázky!

S kým by ste chceli vidieť Nelu ako v páre:

A. S Adriánom

B. Damenom

C. Itachim

D. Sasukem

!!!Odpovedzte prosím!!!

POKRAČOVANIE NA BUDÚCE!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Má cenu pokračovať?

Ano 62.5% (5)
Nie 37.5% (3)

Komentáře

1 klara klara | E-mail | Web | 20. října 2012 v 9:58 | Reagovat

buď s Adrianem nebo Itachim

2 sissa sissa | 21. října 2012 v 8:36 | Reagovat

Ja by som ju isto chcela vidieť s Itachim
a prosím ďalšiu kapču čo najskôr

3 kača29 kača29 | 21. října 2012 v 8:38 | Reagovat

kapča supr ako vždy a já bych chtela videt
Nelu byd s Adrianem nebo s Itachim

4 penelopa14 penelopa14 | 21. října 2012 v 11:58 | Reagovat

úžasná kapitola rýchlo ďalšiu a Nela by mala byť s Adrianom

5 selena78 selena78 | 21. října 2012 v 11:59 | Reagovat

supr kapča a Nela by mala byt s Adrianem

6 klara klara | E-mail | Web | 22. října 2012 v 13:43 | Reagovat

pls, kdy bude další kapitola? :)

7 sissa sissa | 22. října 2012 v 19:18 | Reagovat

[6]: to aj mňa zaujíma

8 Mončička Mončička | Web | 23. října 2012 v 13:55 | Reagovat

[6]:

[7]: Neuveríte mi ale aj mna a to veľmi :(
Posnažím sa dnes alebo zajtra okej? Ale nezaručujem...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama