3. kapitola

7. října 2012 v 17:45 | mončička |  Škola elementov

3 časť:

Vošla som do svojej izby a baby tam už boli. "No sláva, Nela sa uráčila prísť. Myslím, že nám dlžíš vysvetlenie."

"Vysvetlenie čoho?" Nerozumela som.

"Nehraj sa, že nevieš Nela!"

"Lenže ja naozaj neviem o čom to hovoríte!"

"No tak fajn, prečo riaditeľ o tebe hovoril ako o pocte a ja neviem ako ešte?"

Začala som premýšľať na plné obrátky. Čo im poviem??? "No, pokial viem, tak som prvá kto prestúpil zo súkromnej do tretieho ročníka no nie? A potom ešte ako ste sami minulý rok povedali, že nikto nemá jednotku z anatómie. To teda znamená, že sa dobre učím a preto je rád." Dokončila som svoje vysvetlenie. Na Sabríninej tvári sa odrazil zahanbený výraz a zmĺkla. "Nepôjdeme už spať? Som unavená."

"Veď si spala celý deň!"

"Akože celý deň?"

"No veď celú cestu."

"Keď som sem išla prvý krát tak to trvalo len päť hodín."

"Čože? A to čím si išla?" Jaj ja blbá, zabudla som, že som išla súkromným lietadlom. Do čerta!

"Ééé... ja som, no krstný mi zaplatil letenku na lietadlo." Vlastne som hovorila pravdu.

"Wau! Aj ja chcem, kokos!" Pokrčila som plecami.

"Ale vážne, poďme spať!"

"Počkaj spala si celý deň a si unavená?"

"Ale no tak Sabrí asi mala nejaké búrlivé sny." Poznamenala Bonnie.

"Áno, veď určite, veď celú dobu odmietla Adriána pustiť čo i len na krok!" Smiala sa Engi.

"Vy ste blbé!"

"No jasné, veď mne sa zdalo, že ste na tom záchode nejako dlho, no? Čo ste tam robili Nela? Hovor! Preháňaj!"

"Preboha nič sa nestalo, len sme sa rozprávali!" No rozprávali. On rozprával a ja som smoklila a tárala dve na tri ako opitý buran.

"No jasné, túto výhovorku som už počula..." Smiala sa Bonnie.

"No čo? Hovor! Chodíš s ním?" Spovedali ma asi až do jednej ráno. Až ich to nakoniec omrzelo a došlo im, že sa naozaj nič nastalo.

Ubolene som zalahla do postele a premýšľala som nad týmto školským rokom. Mojim príchodom sa veľa zmenilo. Už nijaké súťaženie medzi konkrétnymi živlami. Vďaka môjmu úžasnému nápadu sa umožnilo spájanie živlov, už žiadne komory len pre jeden živel. Všetko je teraz pospájané. Dokonca aj hodiny mágie a všetkých ostatných predmetov.

"Nééélááá!" Na hlasitosť mikrofónu som až spadla z postele. Sabrína na mňa udivene hladela a potom len zabrblala: "Ty si ale nemehlo..."

"No tak to ti teda pekne ďakujem!" Povedala som Sabríne a postavila som sa zo zeme.

"Ale no tak! Poď, postav sa, cez skype som síce len buzerovala tvoj look ale teraz ho aj zmením, moje vyhrážky sa stanú pravdou!"

Zhrozene som sa na ňu zahladela a potom aj na Bonnie a Engi. Šance, že sa mi zdrhnúť sú minimálne. A potom som s i všimla niečo, za čo by som bola schopná vraždiť. Bolo päť hodín ráno. Zobudili ma o piatej ráno a pustili ma spať o jednej! Ja ich ZABIJEM! Stiahnem z nich kožu. "Ak si myslíte, že ma donútite vstať z postele o piatej ráno tak ste na o..." Do izby vtrhli chalani a ja som rýchlo skočila do perín. Naozaj som netúžila po tom aby ma niekto videl len v gaťkách a tielku.

"Ešte nie ste hotové?" Spýtal sa nás zhrozený Adrian.

"Čo tu robíš?! Veď sem nesmieš liezť!" A hodila som po ňom najbližší vankúš. No dobre, podvádzala som, trafila som ho len vďaka vzduchu.

"Au! Nela asi by si potrebovala studenú sprchu!" Zhrozene som pozerala ako sa v jeho rukách tvorí voda.

"Nie, nie to neurobíš!" V samej panike som dokonca vyliezla z postele a cúvala som pred ním.

"Ale, že nie?"

"Nie, Adriánko, prosím nie, prosím ťa!"

"Ale no táák Nela, aspoň sa viac preperieš a budeš už aj vysprchovaná." Narazila som do steny a vôbec som nebola nadšená tým, že zdvihol ruky a spustil na mňa ľadovú vodu..

"Ááá!" Kričala som a ako splašený kôň som bežala pred prúdom vody. Pošmykla som sa na mokrej dlážke a zletela som dole.

"Adrááán!" Zvrieskla som a pomali som sa chcela postaviť. Lenže to nešlo. "Au! Do čerta moja NOHA! Ty blázon! Kvôli tebe som si dolámala nohu!!!" Všetci ku mne vystrašene dobehli a skenovali moju nohu. "No?! Dúfam, že si spokojný!" Oborila som sa naňho.

"Nela ja som nechcel aby si si zlomila nohu."

"To je síce pekné ale to nič nemení na tom, že je zlomená!"

"Upokojte sa obaja!" Zvrieskla na nás Bonnie a menila rozliatu vodu na vodnú paru. "Sabrína?" Sabrína len prikývla a sadla si vedľa mňa. Dotkla sa mojej nohy a ja som slabo zaskučala. Pozerala som na to ako sústredene napína svoj element. Bolo mi to jasné pretože jej element začal až neprirodzene žiariť. "Sabrína čo to robíš? Zabije ťa to okamžite prestaň, vyčerpáš všetok svoj element!" Vrieskala som ale nikto ma nepočúval. Len zrazu bolesť v nohe ustála a Sabrína sa len bezvládne usmiala. "Ty si... ty si ma uzdravila. Sabrína!" Vykríkla som so silným francúzskym prízvukom keď som uvidela ako bezvládne spadla na zem.

"Preboha Sabrína!"

"Sabrína!"

"Sabrína! Proboha proč nedejcha? Ha? Proč, prohoha ne, ja jí zabila, ne tohle né!" Slzy mi tiekli po tvári a nikto mi nerozumel ani slovo. Nie, nezabila som ďalšieho človeka, to nie. Stačí, že kvôli mojej tvrdohlavosti zomrela maminka, Sabrína kvôli mne nezomrie. Dotkla som sa jej nosa a potom mi niečo napadlo. Vzduch som do nej jej plúc začala stláčať a potom som vytláčala oxid uhličitý. Prvú pomoc pomocou mágie som sa učila na konci druhého ročníka a ešte v živote som ju nepoužívala ale všetko je raz po prvý krát. Jej srdce nebilo takže som začala pomocou tlaku hýbať s jej srdcom a celkovo ma to vyčerpávalo tak, až som myslela, že aj ja odpadnem a to všetko len kvôli mojej zlámanej nohe! Sabrína sa pomaly nadýchla a ja som sa spokojne usmiala. "Kočenky, ste v poriadku?" Spýtal sa Damen, ktorý práve vošiel. "Ty kokos!" Vydýchla Engi a Bonnie naraz. "Prvú pomoc pomocou elementov sa budeme učiť až tento školský rok, tak ako si vedela..."

"A ako mohla Sabrína vedieť ako mi uzdraviť nohu?"

"To je o inom, pred pár rokmi sa to videla a vždy to chcela vyskúšať ale nikto z nás to ešte v živote neskúšal."

"Veď aj ja som to dnes urobila prvý krát!" Bránila som sa.

"To hej, ale ty už si sa to učila však?"

"Ako vieš?"

"Presne si vedela čo máš robiť." Pokrčila plecami Bonnie.

"By ma zaujímalo prečo sa to učíte až v tretiaku, ja som sa to učila na polroku v druháku."

"Súkromný učitelia majú asi iné osnovy." Pokrčil nakoniec Damen plecami.

"Mám otazku, nebudete mať problém, že ste tu?"

"Nie, Oskar nás kryje."

"Aha, a keď sem niekto príde?"

"Učitelia vstavajú zásadovo o šiestej."

"No tak to v takom prípade dovidenia a dobrú noc!" Postavila som sa a mierne som zakolísala, pretože som bola ešte vždy slabá. Všetci sa na mne smiali a ja som nechápala prečo, no tak som bola unavená, na to nemám právo alebo o čo ide. "Nesmejte sa, za chvíľu je šesť hodín a za hodinnu musím vstávať do školy!" Všetci vybuchli v hlasný smiech a ja som nemala najmenšie poňatie čo sa im porobilo. "Nemám zavolať na psychiatriu?"

"Ona fakt nič nevie?"

"Neviem čo?!" Spýtala som sa ich naštvane.

"No že tu je opačný režim!" Vyčarila som dokonale nič nechápajúci výraz, čím som spustila ďalšiu lavínu smiechu.

"Adrááán! O čom to trepeš?!" Povedala som mierne hlasnejším tónom.

"Tu je to totiž tak, že... že sa učíme cez noc a ked je den tak spíme."

"To my chceš povedať, že o ôsmej večer pôjdem do školy a pôjdem spať o tretej?!" Vrieskala som.

"O štvrtej." Krčil sa Adrian.

"Adriááán!" Schmatla som ho za tričko do výšky. No jo, zdvihla som len vďaka vzduchu.

"Veď ja za to nemôžem, tak ma nemláť!" Bránil sa a ja som ho pustila na zem. Dopadol a trel si ruku, na ktorú spadol. "Dobre," Povedala som na oko kludne ale v skutočnosti to vo mne poriadne vrelo. "môžem vedieť kedy ste mi toto chceli povedať?!"

"No, náhodou bola sranda pozerať na to, ako sa chystáš môjho bratríčka zmasakrovať za živa." Smial sa Damen.

Vydala som naštvaný zvuk a rukami som robila gestá, ktoré vyzerali ako škrtiace ruky. "Ja sa z toho zbláznim!" Zaľahla som do postele a pokúsila som sa zaspať. Bola som mokrá, slabá a moje veľké ego bolo urazené a ponížené.

"Ale no tak Nela, pre nás je teraz pol šiestej večer tak poď von."

"Ale ja som úplne grogy." Povedala som ospalo.

"No a? Ked pôjdeš spať teraz v noci/ ráno nebudeš vládať do školy.."

"Och, ste neznesiteľní." Zahundrala som a vstala som z postele. "Dobre, idem von, ale vy teraz vídete z mojej izby a ja sa prezlečiem do suchého oblečenia."

"Dobre, čakáme ťa pred tvojou izbou."

Došla som k zrkadlu a skoro som dostala panický záchvat. Vyzerala som ako zmoknuté kura. Moje dlhé čierne vlasy som mala ako vrabčie hniezdo, ktoré sa ťahalo až po zadok, moje tielko sa mi lepilo na kožu, aké bolo mokré a no, že dovi do po! Rýchlo som zobrala najbližšiu kefu a začala som sa o dušu česať. Vytvorila som horúci vzduch a sušila si tielko, telo aj vlasy. Zobrala som si čierny top a na to som si dala koženú bundu. Ešte som na seba narvala tmavo modré priliehavé nohavice a vyšla som von. Chalani otvorili ústa a Sabrína im ich čo najrýchlejšie zaklapla. "A ideme..." Začal Adrian napínavo. "Kam vlastne ideme?" Všetci sme si povzdychli a mňa niečo napadlo.

"Už ste niekedy špehovali v riaditeľni?"

"Čože?!" Dostali zo seba pridusene.

"No že či ste už niekedy..."

"Ja som ťa počul, len nemôžem uveriť, že ťa napadla taká stupidnosť."

"To není stupidnosť!" Obraňovala som svoj nápad pred Adrianom.

"Za takýto prehrešok sa vyhadzuje zo školy."

"No a?" No, jasné to som bola celá ja.

"No a? Prepána Nela, ja nechcem byť vylúčená!"

"Dobre Bonnie, bol to len nápad." Povedala som a ruky som už mala zdvihnuté nad hlavou.

"Podľa mňa by to bol dobrý nápad." Zastal sa ma Damen. Všetci naňho vypliešťali oči. "Pozrite, Nelu si z nejakého zvláštneho dôvodu vážia, takže keď nás nechytajú, zhodíme to na ňu a ju zo školy nevylúčia."

"To si hovoríš chlap?" Spýtala som sa trochu urazne. "Ale dobre, ja som za." Vedela som, že ma nevyrazia ani keby som podpálila všetky záclony v škole takže som sa vôbec nebála. "Mne sa to nepáči, kde máme záruku, že ťa nevyrazia Nela?"

"Adrááán." Po prvý krát som predĺžila jeho meno a popritom som naňho nevrieskala. "Neboj sa, ja viem, že ma na toľko miluješ, že by som ti tak veľmi chýbala a dokonca viem, že by si to tu bezo mňa neprežil, ale neboj sa, mňa nevyrazia." Všetci sa išli ušúľať od smiechu.

"Vtipné Nela, fakt vtipné." Povedal naštvane a urazene sa otočil preč.

"Ale veď počkaj ty urážlivec!" Schmatla som ho za ruku a ťahala ho zase k nám. "Poď, dáme do riaditeľne odpočúvadlo aby sme vedeli čo sa deje." Bola som rada, že sa nechal ťahať pretože sa mi teraz vážne nechcelo napínať element. "Nelááá." Prekvapilo ma, že aj on mi pretiahol meno. "Prečo chceš mať problémy?" Pýtal sa počas toho ako som ho ťahala do riaditeľne.

"Pretože je to sranda, ale keď sa bojíš tak..."

"Ja som nepovedal, že sa bojím!"

"Že nie?"

"Hej vy dve hrdličky!" Adrian sa škaredo zamračil na svoje dvojča ale bol ticho, za to ja som ticho nezostala. "Damen, tým, že pútaš pozornosť na nás sa snažíš odpútať od seba a tým zakryť fakt, že sa stále naklánaš k Bonnie a balíš ju všetkými možnými spôsobmi?" Pýtala som sa ako stelesnený anjelik. Damen na mňa čučal ako na zjavenie a v jeho tvári sa odrazila červeň, no teda nie len v jeho aj Bonnie bola celá červená. Sabrína s Oskarom a Engi zmetene pozerali raz na mňa, raz na Adriana, raz na Bonnie a raz na Damena. Až potom mi došlo do akej trápnej situácie som ich dostala a tak som sa začala rýchlo smiať, síce trochu na silu ale lepšie to než keby sa na mňa Damen nahneval. Videla som ako si Bonnie aj Damen vydýchli a všetci sa začali uvoľnene smiať. Uf, ale aj tak som si všimla ako ma Damen prebodol pohľadom. A jajaj.

Nakoniec nás teda nikto nechytil a my sme to nejako zvládli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sissa sissa | 7. října 2012 v 20:38 | Reagovat

prosím daj skôr ako za týždeň ďalšiu kapitolu prosím :)_:) :)

2 selena78 selena78 | 14. října 2012 v 21:30 | Reagovat

prosím další :) :) :) :)

3 kača29 kača29 | 14. října 2012 v 21:30 | Reagovat

prosím dej další kapču pls

4 penelopa14 penelopa14 | 14. října 2012 v 21:31 | Reagovat

prosím daj ďalšiu kapitolu... táto poviedka je super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama