Neznámi svet blázna- 9.kapitola

16. září 2012 v 18:17 | mončička |  Svet blázna
Pocítila som jeho prekvapenie. Jasné, veď aj ja som bola prekvapená sama zo seba. Cítila som ako sa jeho pery pohli oproti mojim. Pootvorila som pery a jezykom som prešla po tých jeho. Cítla som ako si vzdychol a uvolnil sa. Pevne ma objal a ja som doňho presne zapadla. Akoby sme boli skladačky z puzzle. Po dlhej dobe som opäť cítila motýle v mojom bruchu. Po dlhej doby som do bozku nedávala len svoju žiadostivosť a... Dvere sa otvorili. Odskočil odo mňa a šokovane na mňa pozrel. Vyzeral tak, že ani nevedel čo sa práve teraz stalo, nieže by som ja nebola v šoku. Vyhla som sa jeho pohladu a pozrela som sa na osobu ktorá práve vošla. "Nikolas, tak tu si!"
"Otec, ahoj."
"Nezamkol si." Pokarhal ho. Niki chcel niečo povedať ale on ho jednoducho prerušil. "Choď, chcem sa porozprávať so Samantou."
"Čaká ma pohovor?"
"Nie, chcem len vedieť čo je medzi tebou a mojim synom."
"Nič, mám s ním asi taký vzťahako s vami len s ním sa mi trošku lepšie rozpráva. Pôsobí tak, že zaujíma čo mi je. Niežeby som vám zazlievala že vás to nezaújíma, robím vás stĺe napriek takže sa nečudujem."
"Čo od teba chcel?"
"Porozprávať sa? Neviem, ako som povedala, dobre sa nám spolu rozpráva."
"TY, len TY mu dokážeš pomôcť od toho bláznivého plánu ktorý si vymyslel."
"Ako?"
"Nepovedal ti o Agnes?"
"Kto je Agnes?"
"Jeho mama."
Zaváhala som, môžem mu ovedať o tom že prišiel a ešte k tomu pripitý? "No..."
"Takže áno. Povedal ti ešte niečo?"
"Nie, on... on len hovoril že určite zomrie a..."
"Pesimista. Zvládne to. Agnes je silná."
"Pôsoby to takže sa snažíte presvedčiť skôr sám seba."
"Vyznáš sa v ľuďoch až príliš dobre."
"Študovala som každého koho som stretla. Čítať v očiach nie je až také ťažké." Neviem prečo ale zasmial sa. "Čo?"
"Nič ja len si neviem predstaviť čo by som za tp dal aby som sa vyznal v ľuďoch tak ako ty."
"Chce to len cvik."
"Cvičím už cez 20 rokov."
Nadvyhla som obočie. "20?"
"20." Potvrdil.
"Ste psychiatrom už 20 rokov?"
"Áno, baví ma to."
"Nepripadáte mi tak. Myslím že vás teší pomáhať ľuďom ale o bavení reč nemôže byť. Výdy ste pôsobili unavene. Stavím sa že nie som najhorší prípad. Musí to byť ťažké."
"Samanta bol by s teba úžasný psychiater."
"Možno. Prepáčte mi ale som už strašne unavená, môžeme to nechať na potom?"
"Budeš tu ešte asi 2 týždne a môžeš ísť domov,teda ak sa dovtedy ani raz neporežeš a budeš s nami komunikovať." Rozvietili sa mi oči. Áno! Ale potom som sa zasekla. Áno chcela som si dať už konečne cigaretu ale zase tohto tu som si stihla celkom oblúbiť.

4:30
Udýchane som sa zobudila. Čo toto bol za sen?! Tak bolestne som zatúžila po tom aby to bola pravda. Chcela som aby to bola pravda. Aby som sa s Lolou už konečne udobrila. To by znamenalo prestať s fajčením. Možnože som už vlastne prestala. Veď už abstinujem dobre dlho. Smutne som si spomenula na to ako sme boli spolu v nemocnici. Mali sme mať operáciu o dva dni. Vytiahla sm biele papiere a začala premýšlať spolu s ňou. Za nami sa objavila sestrička a spýtala sa nás čo robíme. "Nerušte ma, mám iba dva dni na to aby som vymyslela ako s tadeto zdrhneme!" Sestrička sa na mňa udivene ozrela a od tej doby si nás k sebe každý večer volali a kukali sme na bedňu spolu s nimi. Usmiala som sa a nechala som tiecť slzy ktoré mi tiekli po tvári. Znova som klesla na posteľ a nažila som sa ovládnuť túžbu po porezaní. Chcela som to vydržať...

"Ahoj," Pozfravila som ho, keď som videla ako vošiel a zamkol za sebou.
"Ahoj," Tak sa zdá že ponocoval. Bože, čo som tu ja?! Matka Tereza ktorá má naňho dávať pozor alebo čo?!Ale čo ma ohronilo? "Ty si fajčil?!" Dostala som zo seba zhrozene.
"Kurva, ja ti tiež nič nevyčítam!"
"Veď ani ja tebe nie, do pekla! Len sa pýtam! Prečo toto robíš?!"
"Nerobím niš nezákonne, narozdiel od niekoho."
"Rezanie nie je nezákonné." Zavrčala som.
"Ale tráva hej, cígy v tvojom veku? Jasné. Vynechal som niečo? A áno už viem. Vodná fajka, že?" Zavrčala som. Prečo to robí? Baví ho ubližovať mi? Ani som si neuvedomila že mi zase tečú po tvári slzy. Do riťky! Až potom sa zasekol. Bože Sam, prepáč." Povedal. Cítila som ako sa na mňa pozerá ale ja som sa naňho odmietla pozrieť. Prehnal to. Naštval ma. "Nezačni s tým svinstvom. Vôbec ti to nepomôže, s depkami už vôbec nie. Len svojej mame priťažíš pretože bude nešťastná. Nešťastná z teba." Vzal ma za bradu a donútil ma pozrieť sa naňho. Prstom mi prešiel po pere a ja som mala čo robiť aby som nevzdychla. Nevydržala sm to a pobozkala som ho. Bolo mi jedno že je odomňa a päť rokov starší, jednoducho som ho chcela a to hneď!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama