Neznámi svet blázna- 8.kapitola

15. září 2012 v 13:21 | mončička |  Svet blázna
"Niki?" Zdesene som naňho pozrela. Vyzeral strašne. "Čo sa preboha stalo?!" Vyskočila som z postele, zatiahla ho do izby a posadila ho na svoju postel. Pravdepodobne si ani nevšimol že zabudol zamkúť, ale to som si vlastne nevšimla ani ja. "Máš niekedy pocit, že už na svete nie je nič čo by ťa tu držalo?" Spýtal sa ma. Pozeral na mňa takým psím pohladom až ma to trhalo na kusy. Bolo v nich tolko bolesti. Nerozumela som tomu prečo ma bolelo ho takto vidieť. Nikdy som nikoho takto nevidela. Až na Lucku a Lolu samozrejme ale... to bolo iné. Neviem v čom ale bolo to iné. "Čom to hovoríš Niki? Bože, čo sa stalo? Máš pocit že už ťa tu nič nedrží alebo čo? Veď máš tatina, ten ťa lúbi, ide to vidieť. Máš svoje sny, sny ktoré sú možné, idú splniť. Môžeš byť úžasný psychológ, či psychiater. Môžeš pomáhať ľuďom, to je predsa tvoj sen, nie?"
"Áno ale, Bože Sam." ani neviem ako som sa ocitla v jeho náručí. Silno ma obímal akoby sa vo mne snažil nájsť oporu. Objatie som mu opätovala. "Čo keď jednoducho niečo nevíde, čo ak zomrie čo ak..."
"Zomrie kto? Niki prosím ťa, nerozumiem tomu čo hovoríš, vysvetli mi to!" Prosila som ho.
"Zomrie, určite zomrie a, a potom to... to bude jednoducho strašné pretože..."
"Nikolas!" Okríkla som ho. Schmatla som jeho bradu a donútila som ho nech sa na mňa pozrie. "Kto má zomrieť?!"
Pozeral na mňa ako na mimozemšťana. "Moja mama." Dostal zo seba. Vyjavene som sa naňho pozrela. Čo by bolo so mnou, keby som zistila že mi má zomrieť mama. Asi by som nejak veĽmi nevyvádzala. Ešte pred 2 dňami by mi to bolo dokonale ukradnuté, ale teraz, neviem. Neviem ako by som reagovala. Aj cez to všetko som svojich rodičou podivným spôsobom mala rada. Aj keď som o nich nič nevedela, aj keď som vedela, že sa hambia za svoju dcéru, mala som pocit, že mame na mne predsa len musí trošku záležať. Nevravím že ju lúbim, to nie. Ale... záleží mi na mojej mamke. A ako sa musí cítiť človek, ktorý má ideálnu rodinu? Keď túto čarovnú osobu ľúbi? Asi príšerne. "Nik..."
"Nechaj to tak Sam, nemal som sem chodiť, bola to vyslevená hlúposť," S ukrutnou bolesťou v očiach sa na mňa usmial. Udivene som si niečo uvedomila. "Ty- ty si pil?!"
"Bože Sam mám 23 rokov, nerobím nič nezákonné." Nevedome som otvorila ústa. 23?!
"Si opitý." Povedal som.
"Nie, nie som."
"Začínaš mi pripomínať mňa, keď som to po prvý krát prehnala s alkoholom."
"Čo by si ty robila na mojom mieste?" Spýtal sa ma.
Zamyslela som sa. Trpela by som tak veľmi ako on? Keby som bola na jeho mieste asi by som vyfajčila celú krabičku cigariet naraz. to mi pripomína. Koľko som vlastne bez cigariet. CHcem cigaretu! "Asi by som si vyrobila na tele nový nápis." Priznala som.
"Čo by si napísala." Na môje prekvapenie bol naozaj zvedavý.
Pokrčila som plecami. "Neviem, ja si väčšinou nepamätám čo napíšem."
"Čože?!"
"Väčšinou si ani nepamätám ako k zraneniu prídem." Pozrela osm naňho. Naozaj som to pred niekým priznala? "Hovoríš o svojej bolesti s inými?"
Pozrel na mňa ako na blázna. "Nie!"
Nadvyhla som obočie. "A to že ja som na psychiatrii." Zabrblala som. "Mal by si o tom s niekým hovoriť."
"Áno a ským?"
"A čo tak... so mnou?"
Zamračil sa na mňa. "Myslel som že ja mám byť psychiater a ty osoba s problémami."
"Momentálne to vidím tak, že tvoje problémi sú väčšie než tie moje." Skúmavo sa na mňa pozrel. Odvrátila som pohlad. Bolo mi to nepríjemné, akoby mu stačil jedniný pohlad a nazrel mi do duše. "Nemyslím." Povedal potichu. Nadvyhol mi tričko a ja som absolútne nechápala tomu čo práve robí. Zakliala som keď som videla na čo ukazuje. Pozrela som sa na jazvu nad pupkom: Prečo som sa tak zmenila?!?!?!
Hm, to by aj mňa zaujímalo. Bola to čerstvá jazvy mala tuším len deň. "Prečo si to urobila?"
"Ja som... ja som sa chcela postaviť svojej minulosti, začala som spomínať na to čo bolo a... jednoducho som to nevydržala." Priznala som sa. Naozaj som sa priznala. "J-ja som naozaj nechcela ja som len..." Cítila som ako mi po tvári tečú slzy. Podišiel ku mne a znovu ma objal. Pocítila som teplo jeho tela. Áááá, ako ja tochto chlapa chcem. teda neviem či ho chcem preto že ma priťahuje alebo preto, že som bez sexu už riadne dlho. Pozrela som naňho a priam som hypnotizovala jeho plné pery. Postavil som sa na špičky, využila som to že sa nakláňal a obtrela som si svjoje pery o jeho...
Vualá! Budem chcieť komenty! Prosím, ten kto prečíta túto časť, poprosím ho o koment lebo ďalšiu kapču inak nedám!!! S vyplazeným jazykem
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cicka Niky Cicka Niky | 16. září 2012 v 17:10 | Reagovat

No dobre dávam koment ale zlatko daj mi ďalšiu kapitolu kebo si rozkúšem nechty!

2 Lulu Lulu | 16. září 2012 v 17:11 | Reagovat

Po dlhšej dobe som tu a pozerám že si sa pustila do novej kapče, píšeš to keď máš depky čo? A ja že prečo máš v poslednej dobe dobrú náladu ty depkárka

3 Didl Didl | 16. září 2012 v 17:12 | Reagovat

No monička! Úžasné ešte sa rozíť s tým parchantom s ktorým chodíš a budem spokojná!

4 Jess Jess | 16. září 2012 v 17:15 | Reagovat

Jéj, všetky online, babky idem jej volať, pretože komenty už má a ešte tu nič nie je! Cs a okrem toho zlatko prečo nedávaš nové kapitolky z vlkolačie tajomstvo?!?!?!

5 mončička žuvačka mončička žuvačka | Web | 16. září 2012 v 17:17 | Reagovat

[1]: Už píšem

[2]: To som fakt taká strašná že si mi dala prezývku depkárka?!

[3]: Spolahni sa, len čo ho stretnem

[4]: Nechce sa mi prepisovať zo zošita :-P

[4]:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama