Neznámi svet blázna- 4.kapitola

11. září 2012 v 21:13 | mončička |  Svet blázna
Nič nepočujemna nič nereagujem, som ako v extáze. Nedokážem prehovoriť. Nemôžem uveriť tomu že naozaj idem do blázinca. Vlastne mám taký pocit že mi to doteraz nedochádzalo. Neuveriteľné. Fakt idem preč. Nebudem môcť počúvať svoju hudbu, takže dostať sa do svojho vysnívaného živata bude zložitejšie. Bože, keď nebudem mať hudbu, nebudem mať svet, keď nebudem mať svet začnem filozofovať nad sebou a to znamená depresiu. Do riti! Toto nie, nie... veď ani cigarety tu mať nebudem! Čo budem robiť? No čo by som asi tak robila? Pôjdem spať ako vždy keď neviem čo zo sebou. Hodila som sa na posteľ a nebrala som na vedomie že o pol hodinu by som mala mať pohovor s nejakým cvokárom. Ale žial zobudila som sa na čas, takže som si musela sadnúť do ordinácie nejakého psychoša. Premýšlala som nad tým ako ho najviac našvať. Bol to už starý dedo. Pil kávičku a dal predo mňa nejaký papier s flakom. Pripomínal mi motýla ale to by som nebola ja, keby som mu nerobila na priek. "Švrna?"
"No, áno, ale čo vám tá škvrna pripomína?"
Zamračila som sa a tvárila som sa že premýšlam. "Opilec?"
"Ach Samanta, premýšlajte." Okolo mňa presvišťala mola. Tlieskla som rukami, až sa doktor zľakol a káva sa mu nejakým zázrakom dostola do nosa a začal ju vykašliavať ústami aj nosom. Fuj, ale aspoň som ho naštvala. "Ehm, prepáčte, to bolo mola, pozrite, chytila som ju!" Otrčila som mu rukku kde bolo telo mŕtvej mole. Dedo na mňa znechutene pozrel. Ha! Pod pre mňa. Takto to to bolo celé posedenie. Chudáčik asi mu došlo že mu nebudem hovoriť o svojich problémoch. Takto to vlastne išlo pár dní. Na doktoroch som sa dosť zabávala ale v sebe som trpela. Každý večer som podliehala depresiám. Už som pár dní nejedla. Opäť na truc. Nedokázala som sa zbaviť chute na cigarety ale ešte som sa držala. Snažila som sa na sebe nič nedať znať aby ma čo najskôr pustili domov. Ale nedatrilo sa mi. Stále ma tu držali. Po pár dňoch som sa rozhodla, že chcem mať izbu sama. No čo, dali ma na samotku pre násilné správanie. Zmlátila som každú babu, ktorá so mnou bola v jednej izbe.

"Spí?"
"Tak to vyzerá, poď necháme ju vyspať sa."
"Má mať s tebou pohovor." Namietal starší hlas.
"Ale spí, ide o jej psychiku otec..."
"No veď práve..."
"Nechaj ju spať, zatial sa porozprávame s niekým iným. Toto je ževraj aj tak strašne ťažký prípad." Ťažký prípad? No áno, možno som si pohoršila tým že sm zmlátila svoje spolubívajúce ale... najhorší prípad. Cítila som ako sa mi niekto chytil ruky. Odolávala som pokušeniu vytrhnúť ju z jemného zovretia a vyfackať toho opovážlivca. Ale odolala som. Prešiel mi po starších jazvách, potom mi vyhrnul rukáv a ukázal na čerstvú ranu. Spravila som ju včera večer. Nedá sa tu robiť nič iné, len sa zožierať v depresiách a vo výčitkách svedomia. "Vydíš? Nerozpráva sa o tom čo cíti, hrá sa na sebavedomú ale v skutočnosti trpí." Ohromene som ho počúvala až som zabudla dýchať. Trhla som s rukou a otočila sa na druhý bok. Snažila som sa zmierniť moj tep ale veľmi to nešlo. Dúfam že si to nevšimli, lebo mi ma ryplo. Počula som ako sa dvere otvorili a oni odišli. Vydýchla som si. Pomaly som sa povystierala a pozrela som sa na svoju ruku.´No áno, nevyzerala bohnie ako. Bola vyziabnutá a doráňaná, ale čo sa dalo iné čakať? Ale veľmi to nepomohlo, došli ďalší, asi po pol hodine. "Slečna H..."
"Dobrý, dnes mám zlý deň, viete o tom?" Úsmiala som sa naňho sladko. Tohto poznám dobre a on dobre poznal moje úsmevy. Neveštilo to nič dobré. "Dnes sa s vami bude rozprávať nádejný psychijater, dúfam že ho neodradíte, vo svojej práci je naozaj dobry."
"Ja odrádzam predsa všetkých." Usmiala som sa ešte sladšie. Neznášal moje úsmevy, tp mi bolo jasné. Odišiel a nechal ma s nádejným psychijatrom. Pozrela som sa naňho a ohromene som zaspätkovala. Pozeral sa na mňa akoby zo mňa chcel čítať ako s otvorenej knihy. "Posať sa." Povedal potichu. Ani neviem prečo ale poslúchla som ho. Bol dlho ticho. Väčšinou mi dávali psychiatri rady a také keci ale on? On mlčal.
"Okej, už ma to nebaví? Čo chcete?!"
"Čo mysliš?"
"Neviem, väčšina chalanov tvojom veku by radšej robilo s babou iné veci než len sedieť a mlčať." Pobavene som sa pozerala na to ako sa začervenal. Nemohol mať viac ako 19, možno dvadsať ale určite nie viac. Normálne by sm mu typla 17 ale 17 ročný chalan ako psychijater, Robíte si psynu?! "Počul som aj niečo o tom, že si závisla od sexu, asi to teda bude pravda."
"Hej, ja vôbec nie som na tom zavislá, okej?! Veď som tu už koľko? 2 týždne, náhodou sa držím dobre!" Hulákala som po ňom. Bolo to dosť patetické. Vždycky som provokovala psychošou ale ešte nikto neprovokoval mňa. A ten jeho pokoj mi vadil najviec, nevedela som ako ho mám vyprovokovať. "Presne! Veľmi dobre si počínaš, prsia máš pevné ani..."
"No dovoľ! To kam sa ako pozeráš?!" Začala som ho tĺcť vankúšom. Bola som strašne naštvaná, to je jednoducho na porazenie. "No čo, ty si nadhodila túto tému."
"Väčšinou témy dávajú cvokári!" Vyštekla som.
"Vidím to tak, že ja ešte cvokár nie som." Odfrkla som si. Tento chlap... teda, čoby chlap, toto chlapčiatko nevyzrelé ma vedome provokovalo. "A okrem toho, na čo by som to robil, hm? Aj tak ich vždy odignoruješ a potom si večer vždy dačo zarežeš do tela." Sedela som ani obarená, to nie... bože fakt to bol ten čo sa jej pozeral na jej jazvy?
"Nemal si právo pozerať sa na moje jazvy!" Okríkla ho.
"Ha!" Zasmial. "Ja som vedel, že si nespala!"
"Ty si fakt idiot, vieš o tom?! Nechaj ma! Nechytaj sa ma, lebo budem kričať o pomoc!"
"Preboha Sam tie tvoje zavíjania o pomoc, už im nikto neverí."
"No a? Sú to lekári, musia sa prísť pozrieť čo so mnou je."
"Nemusia, pretože som tu ja a ja o pomoc nekričím."
"A čo keby si ty upadol do bezvedomia a ja by som si s tebou nevedela rady?"
"Myslím že by si mi skôr zobrala klúče od tvojej izby a utekala by si na slobodu než by si sa zamýlala nad tým čo so mnou bude."
"To mu ver, kamoško, si mi ukradnutý." Povedlaa som sladko, poslala pusu a zalahla som do postele.
"ešte sa stretneme." Povedal zaťato.
"Budem sa tešiť zlatko." Naštvane vyšiel z mojej izby a zamkol. Hm, tento tu ešte pocíti ako dokážem byť nepríjemná!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama