Neznámi svet blázna- 20.kapitola

28. září 2012 v 22:39 | mončička |  Svet blázna
O päť hodín:
"Pdchádzam, ja fakt odchádzam!" Tešila som sa ako zmyslov zbavená a skočila som Nikolasovi do náručia.
"Okej, veď ja viem, len musiš dýchať, dobre?"
"Prečo by som nedýchala! Vďaka tejto cvokárni mám späť svoje priateľky!" Vytešovala som sa. Niki si odkašlal. "Jasná, a jedného úžasného chalana, ktorý patrí medzi najodvážnejších ľúdí na svete."
"Len preto že som mame dal srdce?"
"Nie, pretože si sa odvážil liečiť ma!" Asi som sa naozaj zbláznila. V dobrom slova zmysle! Tancovala som po ulici, rodičia sa na mne smiali, Nikolasov otec sa na mne smial, Niki sa na mne smial, Lola s Lulu sa na mne smiali a ja? Ja som patrila medzi najštastnejších ľudí na svete. Teraz som šťastná...

O pol roka:
"Samy švihni si!"
"Nikolas! Ako si mám asi švihnúť ha?!"
"Pozri, toho vydavateľa nestihneš!" Ukázal mi hodinky. Vytreštila som oči, schytila ho za ucha a ťahala k dverám.
"Do riťky, veď nestíhame!" Brblala som si popod nos a ognorovala som Nikiho jačanie od bolesti a žobronenie nech ho pustím. Fakt som bola ako na ihlách. Mala som prepísaný svoj prvý denník do elektronickej podoby a chystala som sa ho predložiť vydavateľstvu. Takže áno, uposlúchla som cvokára. Naozaj vlastne neviem prečo mu ešte stále tak hovorím. "Nestíhame Nikolas, ja to cítim v kostiach že nestíhame! Umriem ak to nestihneme! Uvidíš! Porazíma a potom pújdem späť na psychiatrium! Niežeby tam bolo zle, náhodou tam boli chvíle na ktoré nezabudnem." Trepala som piate cez deviate myslieť skôr na to čo sa stalo v tedy medzi mnou a ním než skôr na to ako ma liečili. "Ale fakt sa tam vrátiť nechcem, teda keby si bol môj psychoš tak by som to zobrala ale..."
"Samanta, buď už ticho!" Okríkol ma. "Nemôžem sa sústrediť na šeférovanie!"
"Veď dobre, ale šliapni na to!"
"Nemôže me ísť rýchlejšie Sam a ty to vieš, veď si už robíš vodičák!"
"Bože, šliapni na to ti hovorím!" Jačala som a modlila sa aby som vydavateľa stihla.

"Dobrý deň." Pozdravila som pána Wailsirona. Mala som husiu kožu a fakt, že stres na mňa dopadol až teraz bol fakt neuveriteľný keďže na nervi som bola už predtým. Pán Wailson či ako si prečítal isté časti a so záujmom sa na mňa pozrel. "Je to písané s veľkou otvorenosťou a s dvôrazom na pocity. Aj keď to znie dosť... depresívne." Priznal.
"To ešte len bude depresívne, Meggi bude šťastná až v tretej časti." Meggi tak sme pomenovali mňa ako knižného hrdinu. Je to taký lyrický hrdina. Aj keď je to dosť zvláštne pretože môže byť román lyrický? Keďže je to epický žáner...? No nebudeme zachádzať do literatúrnych detailov na to fakt nemám náladu a ani nervy. Podstatné je že už zase fičím na Narutovi a Nikolas je z toho celý nešťastný a tvrdí že mi to vymýva mozog ale on to snáď nejako prekúsne, no vlastne ani nemá na výber, že? Ozaj, už som spomenula že medzi mojimi rodičmi a mnou už je zase dobre? Neverili by ste ale oni si normálne spomenuli že majú dcéru ktorú majú radi. A ja som si zase spomenula že ich veľmo ľúbim. takže žijem zase v normály. Aj keď z tej školy ma ide poraziť. Normálne som sa začala učiť! Chápete to?! Ja! Ja tá nejlenivejšia osoba na svete sa rozhodla učiť, keď sa nad tým tak zamyslím možnože som lenivejšia než leňochot, kto vie? "Sam? Reaguješ?"
"Jasné, že reagujem! Ako to dopadlo?"
Nikolas na do mnou len enchápavo pokrútil hlavou. "Odsúhlasil to, tebe sa potom asi uvolnili nejaké drgy ktoré ti zostali v tele, lebo si sa začala správať ako totálny blázon. Si si istá že sme ťa neprepustili predčastne?"
"Hej!" Okríkla som ho. "Možno že mi na chvílu šiblo ale to bol len dočastný skrat, teraz som v pohode!"
"Okej, okej! Len ma prosím nebi, dobre?"
"Prečo by som ťa mala zbiť, ja ťa predsa ľúbim!" Povedlaa som odhodlane.
"A keď spomeniem že dnes máš narodeniny a že ti chcem dať darček?" Spýtal sa neisto.
"Čože?!" Zvrieskla som naňho ako zmyslov zbavená a chudáčik Niki sa tak zľakol že pustil na chvíľu volant. "Hovorila som ti že nič nechcem a že..." Môj monológ sa prerušil tým, že som nevedomky otvorila ústa a čumela som na japonskú reštauráciu. "To ako vážne?" Pýtala som sa zasnene.
"To ako vážne." Povedak s úsmevom a vtisol mi bozk na nos.
"Budeš kvôli mne jesť suchi?"
"To ako musím?" Spýtal sa zmučene.
"Mohol by si to aspoň vyskúšať! Vieš aké je to dobré?!"
"Okej, ochutnám to."

"Teraz by sme ešte mali ísť na koncert poranoikov a..." Okamžite som pochopila čo myslí, ale nemali sme to zaplatené, takže smola.
"Za prvé je to skupina the Paranoid a nie skupina paranoikov ako si ty!" Povedala som dusiac v sebe smiech. A za druhe nemáme lístky..." Začala som.
"Že nie?" Vyjavene som čučala na dva lístky.
"Už som ti vravela ako veľmi ťa milujem?"
"Áno, ale v kľude mi to môžeš aj nadalej dokazovať."

O pol roka:
Nemôžem tomu uveriť! Práve som zmaturovala! Ja! A zmaturovala som na výbornú! Ja! A Nikolasovi to tiež vyšlo! A teraz idem podpisovať moju knihu. Mala riadny úspech. Problém bol s názvom ale nakoniec sme vymysleli že séria sa bude volať: Môj tajný krvaví denník! Došlo vám prečo krvaví však? Ak nie tak preto lebo až na túto prvú časť boli zväčša písané mojou krvou. Aké sexistické, čo poviete? No sexistické asi nie je správny výraz, neviem ako by som to mala nazvať podľa vás, hm? Som rada že kniha má taký úspech a prvý diel sa vola: Všetko spočíva v bolesti. Otrasný názov ale na počudovanie sa chytil. Ľudia chcei vedieť čo tým myslím. Tieto zápisi ktoré teraz zaznamenávam vo svojom už pravdepodobne poslednom denníku budú tiež vydané. Ako posledná časť: Koniec utrpenia začína nový život! Respektíve premýšľam aj nad názvom "Neznámi svet blázna" Neviem ako ma taká blbosť napadla ale ten názov sa mi celkom pozdáva, veď ešte uvidím... Asi tak nejako. O stačí už toho zapisovania pretože Niki už žiada moju pozornosť. Takže pápá!

No? Ako sa páčila posledná časť? Dúfam že ste pochopili že táto kniha má byť ako tretia časť tej knižnej sérii. Prajem dobrú noc a dúfam že sa vám poviedka páčila! Smějící se škoda že je už koniec Plačící
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ♥Verča♥TVD♥ ♥Verča♥TVD♥ | Web | 28. září 2012 v 22:42 | Reagovat

moc pěkné :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama