Neznámi svet blázna- 16.kapitola

24. září 2012 v 21:13 | mončička |  Svet blázna
Pozerala som a stále som neverila. Nie, určite mám halucinácie. Mám také depresie ža mám halucinácie. Áno, to by potom dávalo zmysel prečo vidím osobu ktorá sa šialene potobá Lucii a Nikolasovi. "Čo to---"
"No prekvapená že ma vidíš Samy?"
"Lulu!" Vykríkla som a skočila som jej okolo krku ale stále som neveriacky pozerala na ducha. Ja vidím duchov. Mám vidiny asi som sa otrávila jedlom.
"Sam, Sam, Sam. To ťa doma nenaučili že keď sa s niekým obímaš máš byť uvolnená?"
"Máme tvrdé postele, sorry."
"Jasné, veľmi verím."
"Ale no... začínam vídať duchov ale inak v poriadku. Dokonca dnes som mala vidiny, teda ešte stále ich mám."
"A aké, možnože si nejak duchom osvietená!" Povedala a nadšene zatlieskala.
"No, tak ty nie si vidina, si až príliž skutočná."
"Ty si si myslela že máš ako vidinu mňa! Jééj! Jaké romantické."
"Ja to dám romantické, ja nie som by!"
"Ale ja som ale do teba určite nie!" Smiala sa.
"Tak díky no."
"No veď čo! Ja nevravím že nie si pekná len nie si môj typ zlatko to je veľký rozdiel!"
"A čo? Mala by som byť mužatka?"
"A to na čo ťa zaujíma? Žeby si nevravela pravdu keď si hovorila že si na chalanov?"
"Ty si ťapa Lulu!"
"Ja viem!" Žiarivo sa usmiala a potom sa naštvane otočila na ducha a živého otca toho ducha. "Nemôžete vypadnúť?!" Duch si povzdychol. Počkať! Povzdychol si? Môže si duch povzdychnúť? Mám vidiny nevidím duchov škoda. Mohla by som sa spojiť s toľkými Ľuďmi!

Lulu odchádza. Ani neviem ako dlho sme kecali. To čo sa stalo medzi mnou a Mišom- jej chalanom- sme vyriešili. Všetko sme si povedali a udobrili sme sa. Nikolasa som nespomínala. Ani toho ducha som nespomínala. Nemala som chuť a ani silu o tom chlapovi rozprávať. "Tak sa maj Lulu, a dojdi ma niekedy ešte kuknúť."
"Kto by to bol povedal že budem ja chodiť navštevovať teba a nie opačne?"
"No, v tej dobe si mala ísť ty do cvokárne, to je fakt."
"No to je síce možné, ale ako vidíš dostala som sa cez toho aj bez tohto."

"Pán doktor, ja mám vidiny! Vidím duchov!"
"O čom to hovoríš Samanta?" Spýtal sa maNikolasov otec unavene.
"No že vidím du... Ááá!" Vykríkla som keď som zbadala ducha. Duch sa na mňa začudovane pozrel. Ha! Myslel si že ja ho nevidím, ale ja ho vidím! Mám super schopnosť vidieť duchov. "Duch! Tu pre do mnou stojí duch!" Kvičala som a vyskočila som na cvokára. Duch sa na mňa začal strašne smiať a cvokár tiež! "Váš smiech ma neupojí, potrebujem najaké lieky! Vidíte čo so mnou robí ten váš liek Aldol?! Mám kvôli nemu vidiny!"
"Preboha Samanta! Nikolas normálne žije! Nie je to žiadny duch!" Vyjavene som na nich civela a myslela som si že sa zbláznili. Bože! Aký krásny sen!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama