11. kapitola 6.časť. A dáme si oddych- Nič ti nepoviem!

30. srpna 2012 v 22:25 | mončička
No, trochu kratšia, ale zajtra dám ďalšiu:

"Ty sa mi nemáš čo vyhrážať!" Zvrieskla som naňho nekontrolovane. "Je to môj život, môžem si s ním robiť čo ja uznám za vhodné ty idiet tak ma láskyplne nechaj! A nie, vie čo?!" Vrieskala som ďalej. "Máš kopačky!" Kričala som a vyšla som z izby a nechala som ho tam ohúrene stáť. Bežala som až na lúku našej partie. Padla som do zelenej mäkkej trávi a potichu som nechávala tiecť slzy...
"Kika?" Počula som hlas. "Preboha Kika!" Tak to už bol vreskot. "KIKA!" Kričal Filip a dobehol ku mne celý videsený. "Si v poriadku, povedz že si v poriadku, prosím! Bolí ťa niečo? Máš niečo odreté, alebo, alebo... ja neviem Kika prosím hovor so mnou!"
"Filip som v poriadku, upokoj sa!"
"A... uf, bože dievča vydesila si ma!"
"Prepáč, nebolo to úmyselné." Zachrapčala som.
"Ty si plakala?"
"Nie,"
"Máš červené oči."
"Asi som na niečo alergická..." Zamyslela som sa. "Nechceš si zaloziť?" Ukázala som na skalu. Nebola veľmi vysoká a liezť sa po nej dalo, mali by sme to zvládnuť, pripomínalo mi to zrúcaninu hradu, akoby vežu z hradu. "Prečo nie?"

"Do prdele!" Zrúkla som. "Do prdele," Povedala som zúfalo. "Do prdele." Buchla som do skrine a znova som sa rozplakala.
"Neplač, je to tak lepšie." Nenávistne som sa naňho pozrela.
"Čo je na tom lepšie, všetko bolo úžasné kým si sa neobjavil!"
"Užasné? Prosím ťa len by ťa zneužil. Ochránil som ťa."
"A pred čím, jemu na mne aspoň záležalo..."
"Záležalo? Prosím ťa, hovorím ti, s niekým sa stavil a bolo. Poznám také typy."
"Bol lepší než ty!"
"Bol lepší? Ja ťa aspoň nevodím za nos dieťa, zatial čo on ťa hlamal. Som k tebe priamy, áno, priznávam že som k tebe odporný ale ty... ty si taká... Ja neviem, vždy keď ťa vidím, opakujem vždy, tak... akoby som sa prestal ovládať. Potom keď ťa zbijem si vždy nadávam, ale keď ťa zase vidím nemúžem inak, je to ako..."
"Dnes si triezvy?" Spýtala som sa ho udivene.
"Výnimočne," Povedal mi. "keď som ťa videl takú zničenú, povedal som si že potrebuješ otcovskú radu."
"ďakujem, síce ťa nenávidím a ty mňa tiež, myslím že keď budeš triezvy môžeme sa baviť normálne."
"Súhlas, pokúsim sa byť triezvy častejšie," Postavil sa a chystal sa odísť s mojej izby, pri dverách se ešte otočil a povedal mi. "Ja na tvojom mieste by som si našiel iného,"

"Ou, ideš na rande s Matúšíqoum?" Spýtala sa ma saša.
"Nie, idem loviť." Saši spadla prada dobre že nie na zem. Potom pozrela na mňa, potom zase na dvere izby svojho brata, potom zas na mňa a tak stále dookola. Až nakoniec zapadla dojeho izby. "Matúúúš!" Počula som ešte jej krik, potoém ranu a potom Matúša: "Nehulákaj do pi°°°°" (sorry ale nenapíšem) To bolo akurát tak všetko. Bola som zdesená, vživote som ho nevidela v tak zlej nálade. že by kvôli mne? To si fandím až príliš? Čo poviete?

MATÚŠ:

Počúvam hudbu a tá krava mi zase vytrhne sluchádka z uší. "Matúš!"
"Nehulákaj mi tu do pi°°°°"
"Povieš mi láskave prečo Kika, prečo ide loviť?!"
"Čo-čože ide?!" Celý som zbledol. To snád nemyslí vážne, nie sme rozídení ani poriadne jeden deň a ona si už ide hladať ďalšieho?!
"Tak prečo ide, kurva, loviť?! Veď ju tam sakra ešte niekto zná..."
"Rozišli sme sa." Povedal som tak potichu, že sa čudujem že ma vôbec počula.
"Čože ste sa?! Počkaj! Ty si sa s ňou rozišiel?!" Hulákala ostošesť a ja som počul buchnúť dvere.
"Niekto odišiel." Povedal som kludne.
"No kto asi?! Kika šla preč! Do nejakého baru! Prisahám Bohu Matúš Church, že ak sa jej niečo stane, zabijem ťa!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 didi didi | 1. září 2012 v 12:28 | Reagovat

ach jaj...by si mala byt spisovatelka

2 mončička žuvačka mončička žuvačka | Web | 1. září 2012 v 20:46 | Reagovat

[1]: neprehánaš trošičku??? :-D

3 didi didi | 4. září 2012 v 15:49 | Reagovat

myslim ze nie[2]:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama