11. kapitola 2.časť. A dáme si oddych!-prehováranie

7. srpna 2012 v 22:48 | mončička
Okej, tak toto si musím vybaviť s mamou. Jasné že chcem ísť do Keni ale veď, neberte ma ako niekoho kto sa rád učí, ale máme tu povinnosti o ktorých vlastne nevieme ani teplý prd. "Mami?!"
"Nepozeraj na mňa tak, cez august vás o nich naučím všetko a potom cez školský rok budete dávať pozor na okres." Bránila sa rýchlo.
"Kto by to bol povedal, že zrovna moja mama bude nezodpovedná."
"Matúško, berieš to príliš vážne, my to ešte zvládneme, nie sme dôchodcovia."
"Tak ok, veď to je vlastne... super! Kedy tam budeme môcť odísť?"
"Pravdepodobne o štyry týždne."
"Mamička, už som ti niekedy povedal že ťa milujem?"
"Keď si mal tri roky, naposledy." Usmiala sa na mňa.
"Ha! Tak teraz to hovorím znova!"

MIA:

"Tak čo? Môžem tam ísť?"
"Maria Hatjanová!"
"Oci no táák! Prosím! Nie sme zase až taký maly, a bol to nápad pani Churchovej!"
"Jasné akto bude po nociachhliadkovať? María! Ja už nemám tridsať!"
"Ocíííí! Prosím, pekne prosím." Nahodila som svoj pohlad neviniatka a ocinko postupne povoloval. "No tak ocinko, prosím, prosim."
"No dobre, ty manipulátorka!"
"Júú!" Zvískla som a dala mu rýchlo pusu.

DOMČA:

"Mami, čo by si povedala keby som išla na dovolenku s kamarátmi?"
"Aha, a kam?"
"No, chceli sme ísť na také miesto, vieš je tqam 30% zľava a..."
"Kam?" Prerušil ma ocko.
"Afrika?" Mama sa skoro zadusila čajom a otcovi zabehla sušienka. "Ale no tak, pôjde tam s nami aj teta Churchová- predpokladám- takže, no tááák! Zaplatím si polovicu! Prosíííím!"
"Moja zlatá, ak tam chceš ísť, zaplatíš si pobyt a stravu a my ti zaplatím cestu."
"Och ja vás tak milujem!"

STANO:

"Čav oco, som doma." Zakričal som.
"Pšššt, otec spí!"
"Aha, mami vieš je tu taká vec..."
"Aka?!"
"No vieš, čo by si povedala keby som išiel s kamarátmi preč tak na 2 týždne?"
"Keď si to zaplatíš."
"Nemôžete ma aspoň trochu finančne podpo..." Okamžite som zmĺkol keď som zbadal mamin výraz.
OLIVER:

"Rodičia!" Zakričal som keď som vošiel domov.
"Zabudni žiadna dovolenka!" Zakričala na mňa mama od kuchyne. Ako to tá ženská robí, sakra?!
"Mami, prosím!!!!"
"Css, a čo si myslíš, že do Keni..."
"Mami, je tam 30% zlava a okrem toho budeme afriku preberať na budúci rok takže mi to veľmi pomôže!"
"Pomôže ti to so štúdiom?" Pozeral na mna otec nedoverčivo.
"Je vedecky dokázané, že geografia sa učí lepšie ked si na tom mieste už bol a...
"Ak ti to pomôže pred prepadom z geografie tak tak musíš ísť." Prehlásil otec a ignoroval mračiacu sa mamu.

FILIP:

Nemôžem si dovoliť dovolenku. Mama to tu sama nezvládne! Blbé výčitky svedomia, sakra! Spýtam sa jej, chúďa moje, sme chudobní ako kostolné myši, všetko čo zarobím na brigádach jej vždy dám a teraz, cítim sa hrozne. Mama mi to samozrejme dovolí, myslí si že ma pripravuje o detstvo ale... prečo to musí byť všetko také tažké? Vošiel som do našeho "domu" a smutne som sa usmial na mamu. "Mami,"
"Už o tom viem, musíš tam ísť."
"Ale kde zoberiem peniaze?"
"Ja niečo vymyslím, ty si s tým nelám svoju krásnu hlavičku."
"Ale..."
"Filip ty toho pre mna robíš veľa a ja jediné čo som urobila je že som ťa priviedla na svet."
"To nie je pravda mami, a ty to vieš."
"Nejako to zvládneme Filipko."
"Zvládneme to!"

DIDA:

"Fotrovci? Čo by ste povedali na to keby som išla do Keni." Áno, už zase ma ignorujú. Je celkom smutné že im na mne vobec nezáleží ale to nevadí, ja to zvládnem aj bez nich, veď mám penazí habadej, a aj keby som odišla oni si to ani nevšimnu.

SÁRA:

"Naši? Tak čo poviete?" Spýtala som sa ich kneď ako som im o keni všetko zreferovala.
"Myslím, že to nie je zlý nápad." Povedal nakoniec otec a mama s úsmevom prikývla.

NATY:

Sadla som si za počítač a keď prišli rodičia zapla som google a naťukala Keňu. "Čo to pozeráš zlatko?" Spýtal sa ma otec.
"Ale, pozerám si veci o Keni, nabudúci rok ju budeme dosť preberať tak sa to učím do predu."
"Ale čo, ty si moje šikovné dievčatko, poď prečítajmi to."
"Keňa je jedna z najbohačších..."

o 5.min.
"Oci, myslíš že by som tam niekedy mohla ísť?"
"Akože tam?"
"No, vieš s kamarátmi sme našli takú vec, že tam bude 30% zľava a my by sme tam radi..."
"A ty potrebuješ peniaze."
"No..."
"Dobre, koľko?"

JESSICA:

"Viete no... čo mi urobíte ak vám poviem, že svami nechcem ísť do USA?"
"Ale zlatko, prečo?!"
"Viete rodičovia to je tak, že... že sme s partou našli 30% akciu do Keni a keďže ju budeme nabudúci rok preberať + tá akcia je to pre nás veľmi, veľmi výhodné!"
"Jess," Začal ocko pomaly.
"Ale no ták, však mi nezničíte radosť, veď o mesiac mám narodky tak aspoň ako darček, prosím prosím." Áno, psie oči zaberú vždy!

MONČA:

"Monika!" Zakričala na mňa Matka s Otcom. "Žiadne také to si vyhoď z hlavy!"
"Pochopne, z geografie prepadám ale keď tam pôjdem tak..."
"Tak čo?! Zdá sa ti že sme milionári aby sme si niečo také mohli dovoliť?!"
"Ale..."
"Žiadne ale! Nejdeš a hotovo, veď máš len 15 preboha!"
"Mám už 16, a už mi všetci začínate liezť na nervy do piči s vami, už ma to nebaví, leziete mi už dobre dlho na nervy!" Rozkričala som sa. Oťec sa napriahol a dal mi facku, bolo mi to jedno. Zdrhla som z domu a teraz sedím pod mostom a pravdepodobne tam aj prespím, nech sa naši aj zbláznia mne je to šum a fuk!!!

KIKA:

Božemôj, Božemôj, Božemôj! Mňa jebne, jebne ma! Dobre, spýtam sa mami pri večeri, snáď mi to bude ochotná zaplatiť a snáď mi Roman nedoláme kosti. "Ehm, vieš mami..." Začala som a Roman na mňa prísne zazrel. "Napadlo mi, čo keby som išla s kamarátmi na... ehm na výlet, tak asi na dva týždne?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama