Pohlad Mathiho Churcha, prvý deň na strednej:

2. června 2012 v 15:12 | mončička

"Idem!" Povedal som rodičom a išiel na autobusovú zastávku. "A hojte ľudia!" Pozdravil som našu partiu.
"Ahoj Mathi!" Pozdravili ma všetci naraz. Nemohli sme kecať dlho, o chvíľu ma prísť autobus. "Tak a tu sa naše cesty rozdeľujú, nech konáme správne a neunáhlene..." Všetci sme mali čo robiť aby sme sa nezasmiali ale nakoniec sme to už nevydržali a začali sa rehotať ako blázni. Bolo mi jasné, že Oliver nám tu začal básniť len kvôli tomu aby nás zasmial a podarilo sa mu to na 1*.

Prišli sme a už tu pár ľudí bolo. Ja som si automaticky sadol úplne dozadu a Stano sa valil ku mne. Oliver s Maťom si neochotne sadli viac dopredu a Mia na nás urazene zazerala. "No vy ste ale milí! Ale ak si myslite, že ja budem sedieť pred katedrou tak sa mýlite. Oliver, padaj!"
"Ale no tak Mia, mal som horši monitor než ty, tak ma prosím nechaj."
"No tak chalani ako prepáčte ale ste hnusní, a keby to bolo podľa monitorov..." Posúval som sa na stoličke dolu, "tak by mal vpredu sedieť Matúš!"
"Mia! To nemyslíš vážne, chceš ma hodiť rovno pred žralokov?"
"A to si hovoríte chlapi? Vy ste len obyčajne mláďatka!" Povedala nám vytočene a už sa chystala sadnúť si dopredu ked ju zastavilo jedno dievča. "Pod si sadnúť k nám a nebudeš musieť sedieť pred žralokmi." Mia vďačne prikyvovala a sadla si do druhého zadného konca kde na nás vyplazila jazyk. Ako posledný došiel chalan, ktorý vyzeral ako riadny rebel. Poprezeral si miesta a ked si všimol, že voľné miesto je iba pred katedrou ticho zahrešil a sadol si. Ked učiteľka vošla do triedy a posadila sa, všimla si toho chalana. Od strachu skríkla. Nemôžem jej to mať za zlé, ved vyzerá ako vyhodený z pekiel ale ani jeden z nás sa neudržal a zasmial sa. "Dobre, dobre. Utíšte sa!" Pochybujem, že si ju niekto všímal ale nakoniec sme stíchli. Nastal čas na Slovenskú hymnu a potom riaditelov príhovor. Potom sa nám začala venovať učka: "Takže, volám sa Miroslava Flórová a budem vás učiť matematiku a fyziku no a potom ak nie ste sprostí vám pravdepodobne došlo, že som aj vaša triedna." Premerala si nás od hlavy po päty. Aj ja som si ju premeral. Vyzerala tak na 100 rokov ale možno nás niečo naučí. "Teraz sa predstavíme." Uprela pohľad na toho vpredu. Ten sa z riadnou nechuťou postavil a začal sa predstavovať: "Volám sa Filip Got a mám pätnásť rokov." Učiteľka naňho dobre dlho zazerala ale nakoniec sa pozrela zaňho a dala pokyn Maťovi a Oliverovi. "Moje meno je Martin Safar a mam šestnásť." Z hrmotom sa posadil a Oliver postavil. "Volám sa Oliver Olejník a mám pätnásť." Učka prebehla pohľadom k nám, Stano na ňu chvíľu zazeral ale potom sa postavil. "Volám sa Miroslav Šatan a mám pätnásť." Stana som kopal pod lavicou nech netrepe sprostosti, ved tá učka učí matiku a my obaja vieme, že v nej Stano nevyniká. Celá trieda sa začala rehotať. (Keby náhodou Šatan je slovenský hokejista.) Učiteľka sa zamračila na triedu. "Čo sa smejete?! Miroslav neboj sa, oni sú len veľmi nevychovaní!" Utešovala ho asi nemá ani najmenšiu páru o hokeji. Tak to už sme sa priam dusili smiechom. "A dosť! Do riaditeľne, všetci!" Stano sa na nu sladko usmial a povedal.
"To netreba pani učiteľka, vážim si, že sa o mna tak velmi staráte, ale toto naozaj netreba."
"Dobre teda Mirko, kto je ďalší? Ano ty," Ukázala na mna. Ešte stále som bol červený od smiechu ale predstavil som sa. "Volám sa Matúš Church a mám pätnásť." Predstavil som sa slušne. Učitelka sa pozrela do ďalšieho radu. Postavilo sa jedno dievča. "Volám sa Sabrína Tamromvová a milujem nakupovanie." Tak a skoro som sa povracal. Fiflena 1. Dievča vedla nej sa tiež postavilo. "Ja som Dominika Mala a milujem diskotéky." Fiflena 2. Za nimi bolo ešte ďalšie dve: "Volám sa Emmka Sýkorková a milujem Justina Biebera."
"Volám sa Miša Džavonková a tiež veľmi rada nakupujem." Povedala sladko. Z tých štyroch mi bolo na vracanie a tak sa zda, že aj babám, ktoré zavolali Miu mali čo robiť aby sa nepovracali. "A koho to zaujíma?" Prehlásila jedna. "Aj tak neviete nič iné a v mozgu nemáte asi všetkých päť po kope!" Tie štyri na nu poriadne zazreli a potom sa Fiflena 1 sladko usmiala. "Nám aspoň sestra nezomrela na užívanie drog!" Dievča zkamenelo.
"Dosť dievčatá!" Zahriakla ich Učka. "Predstavte sa."
"Volám sa Lukáš Néri a tak sa zdá, že tuto svojich spolužiačok sa asi nikdy nezbavím!" Prehlásil a ukázal na fifleny a tie baby za ním čo sa ozvali. "Volám sa Lukáš Polík."
"Volám sa Simona Sarová." Fiflena 5.
"Volám sa Jakub Špringlir."
"Volám sa Martej Hovát."
"Volám sa Dominika Hodorovská." Povedala jedna baba, ktorá doteraz upokojuco hladila tú babu, ktorá vypískala fifleny.
"Ja som Veronika Borčinová a toto je Monika Řežuchová, prepáčte ale je trochu otrasená z toho čo jej povedala Sabrína, nemohla by sa jej aspoň ospravedlniť?" Fiflena 1 na nu šokovane pozerala. Tak toto si užijem.
"Áno, Sabína ospravedlň sa Monike." Sabína znechutene pozrela na Monču a potom vypľula pohŕdajúce ospravedlnenie. "Prepáč!"
"No a ty sa ako voláš?" Spytala sa učka Mii. "Mária Hatjanová." Tak takto vyzeral náš prvý den v škole.


"Ako bolo v škole?"
"Saša? Ako bolo v škole?" Šikovne som sa vyvliekol maminej otázke.
"Hrôzostrašne!" Saša je teraz siedmačka a svoju začínajúcu pubertu berie strašne vážne. "Mali ste vidieť Miru čo mala na sebe oblečene..." Radšej som sa pakoval do izby, naozaj som nemal chuť počúvať tieto sprostosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mončička mončička | 2. června 2012 v 15:14 | Reagovat

pardóóón, že to tak trvalo ale škola je škola...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama