MENINY + bonus

6. června 2012 v 10:31 | mončička

MENINY


OČAMI MATHIHO CHURCHA:

29. 9. Hrozný den! "Mathi!" Počul som krik mojej dokonalej sestry. Vletela do izby a pravdepodobne jej vôbec nevadilo, že som iba v trenkách. "Všetko najlepšie k meninám!!!" Ked je už raz vaša sestra blázon, musíte si zvyknúť. Podarovala mi plyšového medveďa ale na moje šťastie nie je až taká vymletá a kúpila mi nové slúchadká. "O Saša ďakujem!" Povedal som a objal tak silno, že Saša ma musela pár krát aj kopnúť nech ju pustím. Od rodičov som dostal nové činky, boxovací pitel a veľkú pusu. Ked som išiel na autobusovú zastávku tak tam bola celá naša partia. Ozaj už sme medzi nás zobrali aj Monču, Verču, Domču a Filipa. Baby k nám dovliekli ešte aj nejakú Jessicu aj tá je v pohode ale nemám ju veľmi rád. Kto vie čím to je? V škole to bolo hrozné! Už mi liezlo na nervy ako ma tie fifleny v kuse balili. Už mi to lezie krkom!!! Keby dačo, Stano teraz chodi s Verčou. Sú celkom pekný párik, samozrejme Veva je moja kamarátka a tak som Stanovi povedal nech jej velmi neublíži. No čo, Stano je povestný sukničkár. "Dneska po škole vás všetkých čakám v krčme a ja platím!" Pozval som našu partiu. "A čo zaplatíš, pivo nám nepredajú!" Zahriakla ma Monča. "Ponča!" Urezene na mna vyplazila jazyk. "Neprehánaj, a nenič mi radosť, kúpime si nealko, to nám predajú!" V škole to bol horor, naozaj nechápem ako môže niekoho na svete baviť slovina. Dneska je opäť pondelok. Neznášam tento deň. Na dejepise nám Pažík povedal. "A o tyždeň si dáme neohlá-senú písomku z dejepisu, z poslednych dvoch látok." Musel som sa zasmiať, jemu aj jeho neoh-láseným písomkám.


STRETLA SOM NIEKOHO KTO PREŽÍVA TO ISTÉ, ALEBO JE TO IBA ZDANIE?


POHĽAD MONČI ŘEŽUCHOVEJ:

Išla som už opäť na sestrin hrob. Nemôžem uveriť tomu, že už je dva roky mŕtva. "Och Luci!" Povedala som a padla na jej hrob. "Prečo si odišla, prečo?!" Zastavil ma v nariekaní tichý plač vedla. Sedelo tam dievča. Vlasy čierne, čierna mikina, v ktorej sa úplne topila. "Tebe kto zomrel?" Spytala som sa jej potichu. "Bratia." Povedala tiež ticho. "Ako zomreli?" Pýtala som sa ďaleja snažila sa slzy držať na uzde. "P-požiar." Dostala zo seba. "A ty?" "Sestra," Ked už otvárala ústa na to čo sa jej stalo potichu som dodala. "Drogy." Pozerala som sa na to dievča a potom Na dátum umrtia jej súrodencov. Preboha! Zomreli len pred 10 dnami. To dievča sa rozplakalo a padlo na zem. Pribehla som k nej a tíšila ju. "To bude dobre, prejde to, uvidíš, raz to prejde!" Povedala som a tiež som plakala. Bolo to vlastne zvláštne. Obe sme sedeli na studenej zemi, ani jedna sme sa v živote nevideli ale obe sme sa vzajomne obímali a utešovali.


PONČA, TOTO KTO JE?!


Tááákže je utorok!!! Geografiu nás uči p.u. Vrábelová. Je to celkom srandovná žena. Je dosť gulata a niektorí chalani si z nej robia srandu tak, že si dávajú pod tričko peračníky a snažia sa napodobniť jej prsia. Tentokrát sa jej ani Monča nezastávala. Geografiu totiž odjakživa nenávidí. Písomka od Pažika bola jednoduchá ako facka, takže v poho. Ked sme večer však mali ísť von moja milovaná Monča ma zase s niečím prekvapila. "Ludia, toto je Kikuna!" Fajne Ponča, toto kto je?! "Ahojte!" Pozdravila nás ale mne sa zdalo, že ten úsmev je nútený. "Monika, si si istá, že toto je dobrý nápad, ved som od vás o dva roky mladšia!" Pošepla Ponči. No, takže o dva roky mladšia, je to iba nejaká ufňukaná ôsmačka! Tá nech sa ide hrajkať s mojou sestrou, čo tu chce?! "Hlúposť, Domči a Verči si sa páčila, tak prestaň vymýšlať!" "No, tak vítaj medzi nami a ak budeš zábavná tak si ťa necháme!" Povedal Stano. Jemne som sa naňho zamračil, to dievča sa mi niečím nepozdávalo a až potom ked sa mi pozrela do očí som zistil prečo je mi taká povedomá. Spomenul som si na to ked som sa sem išiel zapísať. Narazil som do dievčata s presne takými istými očami. Lenže to dievča v tedy malo blondate vlasy. Išlo robiť nejaký konkurz a ja som do nej narazil. V ten deň bolo mokro a ked som do nej vrazil scenár jej padol rovno do mláky. Usmial som sa na tú spomienku. "Ked som ťa videl naposledy mala si iné vlasy." Usmev jej zamrzol na perách. "Čo je, č-čo som povedal?" Spýtal som sa zhrozene ked som videl jej výraz tváre. "Ale nič." Tak na toto si ešte posvietim!

Postupom času som odsúhlasil, že Kika je fajn. A to, že bola kamoška s mojou Kleopatrou sa asi nič nedá robiť. Ohlade toho usmevu zamrznutom na perách som nič nezistil. To krpaté Pončo mi nič nechcelo povedať! Grrr!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lulu Lulu | 7. června 2012 v 19:53 | Reagovat

co ti mam na to povedat genialne :)

2 mončička mončička | 8. června 2012 v 15:38 | Reagovat

dakujééém!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama