Do čerta čo mi je?!

8. června 2012 v 16:01 | mončička

Vopred upozornujem že to nečítajte po čas jedenia, po jedení a ani pred jedením...

DO ČERTA, ČO MI JE?!


"Ale čo by, to sa ti len zdá!" Opanoval som jej. "Nezdá, celý horíš a ja nemám pocit, že som podchladená!" "Ponča, príliš zveličuješ!" Zahriakol som ju ale už prišla aj Domča a prikladala mi dlaň na tvár. "Monika má pravdu Mathi, máš veľmi vysokú teplotu." "Dobre, po škole pôjdem k lekárovi dobre? Ale teraz už naozaj musíme nastúpiť do autobusu." V škole som skoro zomrel. Teplota sa mi znížila na normálnu teplotu a ja som myslel, že už bude dobre, opak bol pravdou: Na Tv som ani nebol schopný cvičiť a tak ma učiteľ poslal domov. Po ceste do šatne som ale opäť zvracal. Toto naozaj nie je normálne! Išiel som okamžite k lekárovi. Ten mi povedal, že som v poriadku a že si nemám vymýšľať. Ts! Čo si to tá lekárka dovoľuje?! V utorok to bolo o tom istom, lenže sa mi žalúdok zdvihol počas hodiny. Len tak-tak som to stihol na WC. Poslali ma domov a učiteľka povedala, že zavolá rodičom. Musel som si na kolená kľaknúť, len aby im nevo-lala a aby ma pustila domov samého. Nakoniec ale súhlasila, kiež by všetci učitelia boli taký ako naša učiteľka A. j. Naši majú zhodou okolností odísť na služobnú cestu. Teda vlastne mama, pretože otec už včera odišiel. Takže pre tento zvyšok týždňa som sa rozhodol zostať doma. Bolo mi veľmi zle. Stále som zvracal, behal na záchod, mal som horúčky... no jednoducho nočná mora.

Bolo mi zle celý týždeň a rodičia mali o tri dni prísť. Partia ma chodí stále navštevovať. Ja som na tom fakt biedne a Maťo je na tom že vraj ešte horšie. Čo to snami je, do čerta?! Opäť som sa zdvihol z postele a išiel na WC zvracať. Asi by som sa tam mal nasťahovať. "Ahoj, je ti už lepšie?" Spýtala sa ma Naty smutne. "Je mi stále horšie a horšie a lekárka hovorí, že nemám simulovať." Povedal som jej so slabým úsmevom. "Keby som len vedela ako ti pomôcť!" Povzdychla si. "Mohla by si sem doviesť Kiku? Hoci aj zubami- nechtami???" "Prečo ved ty si ju nikdy nemal nejako extra rád." "Neviem síce čo som jej urobil cez tú párty ale viem, že od vtedy sa mi vyhýba takže sa jej chcem ospravedlniť, teda ak túto blbú virózu prežijem." "Dobre, poviem jej nech príde." "Dalo by sa to ešte dnes?" "Uvidím, dobre Mathi?" "Vieš čo si pamätám z tej párty? Povedala mi Mat, celkom sa mi to páči." Na to sa Na-taška zasmiala a išla preč. A zase na záchod. Do čerta, veď už ani nemám čo vracať.

***

Zobudil som sa na to, že mi niečie prsty prechádzali po čele. Nemal som silu ani otvoriť oči a tak som sa snažil identifikovať kto to je. Boli to jemné a tenké prsty, takže dievča. Nemala dokonale krátke nechty takže Naty to nebude ale ani dlhé dva metre takže Saša alias Kleopatra to tiež nie je. Tak kto to je? "Mat, ja viem, že nespíš." "Ty si asi jasnovidec." Zachrapčal som. Sadla si vedľa mňa na posteľ a nahla sa ku mne. "Nevieš čo mi môže byť?" "Podla mojich jasnovideckých schopnosti je to kvôli tým komunistickým rusom červeným." "Hej, aj to ma už napadlo." Pozrel som sa jej do očí a ona uhla pohľadom. To mi pripomenulo, prečo som vlastne chcel aby prišla. "Pozri, ja neviem, čo som ti urobil na tej párty ale prepáč, OK?" "Ty si nepamätáš čo si urobil?" Bezvládne som pokrútil s hlavou. "V takom prípade ti odpúšťam." Povedala mi a už sa zdvíhala na odchod. "Počkaj! Čo som vlastne urobil?" "Nič dôležité." Zašepkala a odišla. Do keli! Čo som jej urobil?!

***

"Tak čo? Ako ti je dnes?" "Hned lepšie ked ťa vidím Ponča!" Povedal som s radosťou a úplne zabudol na únavu. "Pozri Moni, čo som cez tú party urobil Kike?" "Mathi, sľubila som jej, že to nikomu nepoviem, prepáč!" "Lenže ona mi povedala, že sa mám spýtať teba." "To ti nepovedala, neklam!" "Tak dobre, nič také mi nepovedala. No ták! Mončiči- Laičiči- Kevabčiči, prosím ťa povedz mi čo som zase vyparatil!" "Tebe je dnes nejak lepšie!" Obvinila ma. Ja ju zabijem! Zase sa mi zdvihol žalúdok. Vedel som, že teraz to na WC nestihnem. Vytiahol som sáčok a vyvracal sa doňho. "O-ou, to som sa asi sekla." "Monika, Monička, Mončička, nevidíš v akom som zúboženom stave? Povedz mi, čo som jej urobil. Prosim!" "Prepáč ale nie. Jediné čo ti môžem povedať je, že bola v poriadnom šoku." Zabiť túto ponču je málo! "Vieš čo ma na tejto chorobe, viróze alebo čo to je, štve najviac?" "Čo?" "Že sa nemôžem postaviť a vykrútiť ti krk!"

***

Na ďalší den mi už bolo lepšie. Liezlo mi na nervy ako sa mi stále striedali teploty. Raz som mal 41 °C a raz som mal 34°C. Tak mi povedzte je toto normálne?! "No dneska budem tvojou lekárskou sestričkou ja!" Oboznámil ma so situáciou známy hlas. "Čau Domčíček!" "Grrr!" "Čo? Podla mna je to zlatučké!" "Už nemám desať rokov, Mathi!" "Skutočne? Si si istá?" Už išla vybuchnúť a tak som ju rýchlo predbehol. "Ja sa s tebou hádať nebudem Domi, tááákže čo sme preberali?" "Fakt si myslíš, že si v stave na učenie sa?" "Dnes mi je lepšie, tak nebuzeruj!" "Na slovenčite nám p.u. Vajčiová povedala, že..." "Niééé! Domino ty ma chceš zabiť, nespomínaj mi to vajíčko skysnuté!" "Tak o učiteľoch nerozprávaj!" "Pozri na tvoju mamu nenadávam, tá je úžasná angličtinárka, ale ak odo mna chceš aby som mal rád aj slovenčinárku tak to chceš odo mna naozaj veľa!" "Matúš ty si fakt sprostý." Hundrala si popod nos. "Hej, ja som síce monitor nenapísal na 100% ale sprostý nie som!" "Na fyzike..." "Ty, že si lekárska sestrička?! Pán doktor vaša zamestnankyňa sa ma pokúša zabiť!" "CS! Ty si chcel vedieť čo sa deje v škole!" "Vyzerám snáď, že ma zaujíma čo sme prali na fyzike, matike a slovine?!" "Tak teda dobre, na dejepi..." "Dobre beriem späť, ako sa má Maťo?" "Ty si dobrý blbec Matúš!" To, že som blbec som odignoroval a čakal na odpoveď. "Už mu je lepšie, ale v škole ešte nebol, nám jeho rodičia zakázali za ním chodiť." Pokrčila plecami. "Hmmm..."

***

"Ahoj Mathi!" "Stano ako sa máš Kámo?" "Dobre, ked je so mnou Verča tak úžasne!" "Z tohto sa len tak ľahko nevyvlečieš!" Povedala mu Veva. Ježíííš, odkedy sa títo dvaja hádaju?! "Už po biliontý krát, nič som s nou nemal!" "Jasné Stano, to ti už len verím!" "Veronika prestaň, preboha prestaň!" "Počúvajte choďte von, vybavte si to a potom príďte ako najšťastnejší párik a svete, presne tak ako to robíte vždy?" Poradil som im. Dnes ráno mi bolo už skoro dobre a fakt som si nechcel zničiť náladu kvôli týmto dvom. "Nie, ja sa už s týmto somárom nebavím!" "Veronika prosím ťa nerob scény, nič s ňou nemám!" "Jasné, to som videla." "Bože, ved sa nič nestalo!" "Nič... nič sa nestalo?! Tak to som mala asi halucinácie!" "Veronika..." Povzdychol Stano. "Mohli by ste ma oboznámiť so situáciou nech viem na koho mám byť strane?" Super, teraz som už naozaj klesol ďaleko budem počúvať ich milostné problémy ako nejaký manželský poradca. Nakoniec som sa nič nedozvedel, pretože sa prekrikovali tak, že som ani nechápal ako tí dvaja spolu mohli chodiť. Hm... boli komickí ale začala ma z nich bolieť hlava. "Veronika prosím prestaň, všetko ti vysvetlím len ma nechaj ti to vysve..." "Och bud už ticho! Nezaujíma ma to!" "Veronik..." "Ticho!" Okrikla ho a odišla. Ked odišla obdivuhodne som za nou zapiskal. "FÚ!" "Fú? Fú toto je neuveriteľné, prvé dievča, ktore sa nenechá tebou ťahať za nos a okrem toho som ti hovoril aby si jej neublížil!" "Ale nič sa predsa nestalo, len moja bývala?" "Bývala? To je nejaká tvoja frajerka, ktorá ešte ani netuší, že sa stala bývalou?" "Hej, nezveličuj dobre?!" "Ja nezveličujem, ja hovorím len fakty!" "Do keli! A povedal by som aj horšie ale sľúbil som jej, že prestanem nedávať." "Páni, ty ju máš naozaj rad, však?" "Myslíš si, že inak by som sa odnaučoval nadávať?" "No ved podľa toho to súdim." "Toto je zlé!" Musel som sa zasmiať. "Nesmej sa toto je naozaj zlé!" "Ked chceš tak ti pomôžem, zajtra asi pôjdem do školy takže sa za teba prihovorím."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama